Včera bola suseda
pred bytovkou so Simbou,
ktorá vrtela
chvostom a tešila,
že som prišiel ku nej,
keď som vynášal smetie.
V jednom oku
mala mrazivý smútok,
v druhom kvapky
dažďa tohtoročnej jesene.
Simba je verná
svojím zásadám,
breše iba vtedy,
keď je to potrebné,
ináč pokojne vyznáva
ticho v byte
a najmä rada leží
v lete uprostred cesty
a vyhrieva sa.
Život je občas pes: krutý a zlý.
Simbu pred dvoma mesiacmi
zrazilo auto a zlomila si nohu.
Brechala na leto,
čo to na ňu Boh dopustil
a v očiach mala slzy.
Je už stará, má zrátané
psie roky a možno i poslanie
na tejto zemi.
So starobou sa lámu kosti
a palica nad starými ľuďmi,
ktorých vlastná jeseň čaká pod domami.
Staručká Simba tejto pravde
veľmi dobre rozumie
ako septembrový teplý vietor,
ktorý pohládza jej srdce
a stavia ju opäť na nohy,
znova byť takým psom ako kedysi.
