Na stole kvety vo váze,
ktoré stratili reč.
Jeseň si dávno nepamätá
zabudnuté slnko
hojdajúce v sieti pavučín.
Iba vietor, ten starý tulák
brázdi ulicami.
Chladný október
rozpletá si z básní rýmy.
Sú neskutočné okamihy.
Z plameňov povstáva búrka.
Svetlo polnočnú tmu zhasína
Búrkou sa všetko končí.
Všetko opäť začína.






