Z vykloneného okna, je obloha nedeľným stolom,
a na nej Sibylina guľa, z ktorej veštím si rodiace sa ráno.
Počujem najkrajší koncert cvrčkov. Cítim ho kdesi v hrudi pri srdci.
A ten pocit viac než žeravý, akoby si položil husle do trávy.
Zasnene počúvam. Kostol v diaľke uprostred dediny ešte spí.
Na jeho vežu sadá holub biely, a ranná báseň na papieri,
je mojou vlastnou spoveďou.






