
Zhasnutá sviečka medzi tvoje dlane,
do ticha s vôňou ruží ti nekonečne hrám.
Pod prahom klavír s krídlom zlomeným.
Z obrazu zostal iba rám.
Z noci ráno zviazané do sonetu,
a možno posledný rým, chytený
do pavučích sieti.
Deň v zrkadle jasný sebaklam.
V očiach smädnú rieku osvieži ti.






