Prichádzaš domov
s ťažkými taškami v ruke.
Si to pravé svetlo pre všetkých.
Otec v okne fajčí
ako komín
bratislavskej Dimitrovky.
Ja čítam zbierku
básní Knihu polomŕtvych
od Joža Urbana.
Sú chvíle, keď poézia
prináša svetlo do duše.
Spomínam na Jožovu tvár
v maličkej kaviarni
na Laurinskej -
na jeho typickú pózu
s cigaretou v ruke,
keď po deviatej cigarete
ma dusili i jeho básne.
Mama pripravuje večeru.
Otec myslí na svoje cigarety.
Ja na básne, ktoré prežili.
Všetci sme z toho
akosi uťahaní.
Zo všetkého najviac
bolí myslenie.






