Na ruže sadá mesačný prach,
skaly pri mori ostré sú ako bič.
Nocou znie nesmrteľný Bach,
krása berie všetko a predsa nič.
Mesiac sype svetlo z rukáva,
vlny sa iskria v neskutočný plam.
Je šesť – tichý večer nastáva,
isté sú brehy, nikto nesmie byť sám..
More je báseň v srdci – horúci je čas,
Trbliecu sa vlny diaľok na dotyk.
Ruže zakvitli do krvi, znova, zas.
Všetko bude vášeň, potom Titanic.
Ruže a mesiac sú obrazom chvíľ,
sme spätí osudom, len ty a ja.
Boh našimi slzami zem pokropil,
smädom nás večný hriech opája.
