Sú dni,
keď srdce reže
ako ostrá sekera.
Súmrak sa
pod oknami hadí pomaly.
Je cesta ku krížu,
k smrti.
Tak už sme tu hru, však dohrali....
Na konci, ktorej nebo
otvára náruč svoju.
Každá vlna raz
doženie svoju bóju
a Boží scenár sa naplní...
Zem čierna je,
modravé
sú spomienky minulosti
a pocit,
ten zvláštne prostý,
jednoduchý ako matematika.
Srdce sa na kľúč naveky zamyká.
Zrak slepne i túžby zhasli.
Neverím viac na sny,
možno ak na ráno,
možno ak na nový deň,
na nové svetlo v srdci na kameň,
ktorý rovnako bolí
aj po rokoch.....,

,