Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Si zrelá ako jablko v tráve,
v ktorej sa slnko v klas zlatistí.
Jeseň zhodila zo seba rubáš práve
a bozkáva starý dub na listy.
Jarou každá žena dozrieva.
Roky s vlnami rieky tichej,
na pocit, ktorý chutí ako réva,
sčítava čísla dňa a noci lichej.
Ty a ja na všetko dvaja sme,
tak ako ráno za oknami svitá.
Čítam ťa cez riadky Sme,
nebo nad hlavou nás víta.
Každá jar sa do jesene vracia,
ten čas príde aj na nás uvidíš.
V kanvici je voda vriaca,
jasná na oblohe ranná tíš.
A v šálke pripravená káva –
dopingom pre každého básnika.
To sa v živote často stáva,
že srdcom svet zamyká.
žena je krásna keď dozreje na život (zdroj: www.goooleobrazky.sk)
Ráno ho básňou odmyká
ako kľúčami od medenej brány.
Svet si od poézie odvyká.
Ten svet tepla - vánok ranný.
