Perleťový deň ponorený do ticha.
Stoj chvíľa doma, kde si vyrastal!
To poludnie v sobotu,
keď púpavové slnko hralo
na svojich medených lúčov,
a mama ako vždy,
v kuchyni vypekala pre všetkých.
Sú spomienky, ktoré neuložíš do šuflíka.
Sú chvíle, keď sa ti hlava rozsvieti
ako prvomájový amplión.
Z rádia zaznie známy tón - stará vykopávka,
hit Petra Nagy Aj tak sme stále frajeri.
Deň so slnečnými lúčmi zohrieva ma na pery,
tá chvíľa z detstva patrí iba mne.
Slnečná obloha sa zasekáva a tne
naostro zaživa.
To púpavové slnko,
tá sobota ako perla zlatá,
a matkine ruky, ktoré mi
na stôl kládli napečené čerstvé koláče.
Reštartovaný deň na plné obrátky -
vzdialená minulosť a tiché spomienky
ako kráčajúce srny z lesa.
Deň stále v obraze slnka stkvie sa.
To púpavové slnko v sobotu za oknami.
Na stole nezameniteľná vôňa matkiných koláčov.
