/za spolužiakom /
Keď zabliká posledná hviezda
a príde čas lúčiť sa,
nastane okamih vzplanutia,
ten záblesk nebeskej istoty,
precítiť v srdci lúčenie,
že žiť na tejto zemi
bola jedna veľká škola,
milovať, trpieť a žiť
pre tých, ktorí ťa mali radi.
Áno ten okamih tak malý,
keď vzplanie v tebe čas odchodu
a dá Bohu znamenie,
že i v nebi je raj.
Je čas ísť.
Za tým je bodka - príbeh celý.
Možno hotový námet na román.
Ale to už ťa biely mramor chladí,
dotkol si sa nebies. A vstúpil do záhrady.






