Čo nepovie srdce,
vypovie báseň,
s perom v ruke,
na dotyk papiera.
Nahnem sa k stolu
a poviem si. - Básnik píš! –
Zvláštny je pocit,
ako sa vie,
srdce poézii otvoriť.
Dokáže ma chápať,
do posledného slova....,
Je mojou
večnou Amerikou.
Verí pravde v ozvenách
a nesie ďalej

môj kríž.