ako večer pri vesmírnom korábe
a pritom sa na nič nehráme.
Za závesmi spí noc ako Šípková Ruženka.
Sme mladí na prehry, no starí na rozprávky.
Je čas dať všetko do stávky.
A veriť konečne na zázrak.
Dotknúť sa tvojho tela,
až dotla, do poslednej pahreby.
Byť popol v tvojich očiach.
Uzamknúť tvoj úsmev na kľúč, do všetkých dverí.
Milovať srdcom. Kto mi však dnes verí.
Mať krídla pre náš let.
Cítiť, dýchať, aby oheň vstal z popola,
a ďalej horel v nás.
Mať istotu milovať
a mať vždy čerstvých sedemnásť.






