Písmo:
A-
|
A+
- Ženu a báseň nikdy neznásilňuj. -
Povedal si to z istotou.
Leto rozčesalo svoje perly na dážď.
Fajčil si cigarety,
akoby ti boli tvojím každodenným chlebom.
- Lebo..... - dodal si.
- Báseň je žena, žena je báseň
s citom pre poéziu, ktorej nikdy nie je dostatok -
Na lustri hniezdilo svetlo ako unavený vták so zloženými krídlami.
Cintorín špakov na stole...., za hodinu, to bola tvoja deviata cigareta.
Poludnie zhaslo ako tvoja poézia - ostali iba spomienky.
Do dňa ako mramor vtesnané slová,
kráčajúc po Laurinskej znova,
späť s vedomím, že som stretol básnika.
Počasie zúrilo ako Robinson. Poprvýkrát som sa dotkol poézie,
jej brehov a v dlaniach mi ostala Tvoja živá voda.
