Písmo:
A-
|
A+
Má štíhle boky, nohy ako lusk.
Kráča pod oknami, lúče režú ako oceľ.
Len vtáci vracajú sa z poludňajšej smeny.
Ukrižovaná nedeľa ako sám Kristus.
Pamätá si vlastné letokruhy,
i tú dlhú cestu bolesti,
keď verše plávali na vode
a stromy rozprávali svoj príbeh.
Čas ukotvil sa ako loď,
nedeľu nesmel rušiť nik.
Iba stromy, zložené do listov.
Vietor knísal ich koruny,
zložili sa na nich vtáci
ako hviezdy vo Veľkom voze,
ktoré čakajú kedy,
predáme leto za halier.
