Spovedám vlastné srdce,
čo chce, čo práve cíti.
Deň nahýna sa k zenitu.
Bolesť drieme kdesi v hrudi.
Som do omrvinky tebou večne sýty.
Zakrádaš sa ako ako leto do tajných zákutí.
Tak ako akosi zrelosť dvoch ľudí chutí.
Noc si pýta hviezdy späť.
Mesiac je ten, čo sa zdráha.
Si moje nebo, ja tvoj svet.
Sú moje ruky, na ktorých spí nebo.
Opíšem kruh a v ňom schovám
všetky naše tajnosti.
Sú rána prejasnená ako voda v studni.
Stoj chvíľu,

len na mňa nezabudni!