Písmo:
A-
|
A+
Na záclonach zadriemal sneh
ako spomienky na teba.
Noc za oknami
iskrí sa na dve zápalky.
Tvoje ruky sú plné môjho neba.
Nahé stromy do posledného hriechu.
Všetko zhasína na plameň,
keď vypovieš slovo, ktorým báseň začína.
Hľadím pred seba,
dávno neverím na zázrak .
Mesiac sčerí hviezdy,
zapriahnuté do Veľkého voza
ako rybár svoje siete.
Voda sa dotkne svojich brehov
a nechá potopiť našu loď.
Chytám sa na myšlienky,
že si bola moja Amerika,
po ktorej ostali ruiny v srdci.
Noc vyplaví ráno na povrch.
Ostanú iba básne a osamelí básnici.
Zabudnuté sú rána s vôňou tvojho tela.
V oku sa láme slza na bolesť.
Prišiel čas zabudnúť.
A objaviť nový svetadiel.
