Reštartujem vlastnú minulosť a všetko sa stratí ako dym.
Sviečka zlomená v plameni.
Tak ako, keď z iskry rodí sa oheň pre bolesť.
Tvoj úsmev, ktorý si nechala v pohári od vína.
A oči, v ktorých sa nebo vyzliekalo z nehy.
Nastokrát ticho, ktoré zabíja.
Ukrižovaná samota ako Kristus z Jeruzalema.
Biely sneh na záclonách a ďaľšie bolestivé obrazy,
až slzu na tvári zamrazí.
A ostane iba večný smäd po tebe.






