Kam kráča tento svet,
poludnie horkne
v ústach ako káva.
Slnko je zlatá púpava,
ktorú rozfúkne teplý vánok.
Je akoby august nosil
slnečné okuliare
a veril vernému kamarátovi júnu.
Kam kráča tento svet ,
v stopách akoby
vlastných a predsa vpred.
Sivastý podvečer vidí hmlu,
Je príšerné dusno
na dotyk cigarety,
keď mi povieš z obývačky.

- Zatvor to okno ,
lebo vypúšťaš dym melanchólie,
ktorá s láskou nemá nič spoločné. –
Vtedy viem, že sa začína
večer s tebou bez cigaretky.