Dva svety
vertikálne na dva dlane

s dôkazom pre radikálny rez
otvoriť všetky rany srdca pre večný tlkot
nedeľného zvona v ňom,
pre koruny
a jediný strom v ňom,
pre trávu ,
ktorej sa jarné oči
zeleným zamatom smaragdia,
pre Boha menom Dia,
keď bolesť z kríža dvíha sa,
a bliká šero za oknami,
za doprovodu miliónu hviezd
a jediného mesiaca.
Je deň, je večer,
ktorý svoju Herodovu moc nestráca.
Sú súkvetia kvetov do obyčajných rán,
s krvou v srdci boľavých rán,
keď zomiera v tebe vlastný svet
a ty si tak neskutočne sám.