Nebo sa v jarných vodách zrkadlí,
Je teplé ráno za oknami
a srdcia rozohriate napoly
Cez dlane rieka
a mnoho iných ciest

čas pre bolesť,
pre každodenné slzy,
čas stvorený pre radosť
na každý deň.
Noc nepozná viac smútky.
Verí na čaro v tichu,
v ktorom ráno svitá do básne
kým slnko na oblohe ako
posledná svieca nezhasne
a ešte mnoho
iných tajností a kúzel slova,
keď básnik píše znova
so srdcom doširoka
otvoreným dokorán.
Báseň je večný prístav lodí,
večný domov cez dlane,
je leto prvých ruží.
Slovo je báseň, báseň je slovo,
ktoré každého básnika na zmuží
a zmení na Malého princa
plného túžob a vlastných nádejí.