Slnko je vysoko nad oblohou, deň rozpaľuje mraky, len ona nedokáže zabudnúť. Ach, čo by za to dala keby jej syn mohol byť pri nej? Vojsť, pohladiť jej ruky a povedať. - Mama - Slzy sa jej tisnú do očí, i po rokoch, to nesmierne bolí. Leto pominie, ruže odkvitnú, bolesť však zostáva. Srdce jej zovrie boľavým smútkom pre slzy. Iba ono vie, čo cíti, čo matku taká strata môže stáť.
Do izby vchádza jej muž. Pozrie sa z okna na ruže, pohladí jej dlaň a dodá.
- Viem, čo ťa trápi - Sú to mu práve dva roky, - čo od nás Štefan odišiel - Už nikdy......,- odrazu nedokáže vydať zo seba slovo. Zarámovaná fotka na stole pripomína kedysi rodinnú idylku. Rudo ju chytí do ruky, tie sa mu chvejú ako práve vietor za oknami. Spomienky na syna v ňom odrazu ožijú. Štefan doniesol ruže pre mamu, boli tak krásne a boli od syna. Mária Štefana objala, vložila kvety do vázy. Dlho sa nezdržal. Obrátil sa k mame a povedal.
- Idem po Zuzanu - usmiala sa na neho.- Choď ty, zaľúbenec, a pozdravuj ju. -
Sadol na motorku, ktorú dostal k maturám od rodičov. Oprel sa o nepríjemné vetrisko a uháňal za Zuzanou. Má ju rád. Zo začiatku nestála za povšimnutie, ale z škaredého káčatka sa vykľuľa neskutočne nádherná labuť.
Začína padať dážď, cesta je mokrá a potom tá zlá viditeľnosť. Hľadí pred seba, keď mu do protismeru vojde stará tatrovka. Stačí okamih nepozornosti a smrť je tu na dosah. Ulica plná krvi, tatrovka zdemolovaná a kolesá motorky sa krútia naprázdno.
Keď sa Rudo dozvie od susedov, že neďaleko od nich havaroval motorkár a k tomu Zuzana zavolá budúcim svokrovcom, že Štefan k nim neprišiel, naisto vie, že je zle. Skoro zinfarktuje, keď musí identifikovať mladého muža na motorke. Je to Štefan. Zuzana v ten osudný deň chcela Štefanovi povedať, že pod srdcom nosí jeho dieťa.
Čo povie neskôr synovi, keď sa jej spýta. - A prečo nemám otca? - Ale, čo povie Mária, keď jej vnuk zmaturuje a povie? - Baby, chcem motorku - Všetko na svete, ale motorku nie!!! Nikdy!! Mária, to má veľmi ťažké. Ponorí sa do slnečných lúčov, vyjde z domu na dvor a odstrihne ruže. Privonia k nim a vchádza do kuchyne. Krvavé ruže položí na stôl, tak neskutočne bolia. Vloží ich do vázy a sama seba sa nahlas spýta. - Čím je leto bez ruží? - Zuzana práve prichádza na návštevu s malým Števkom. Prekročí prah rodinného domu a povie do bolestivého ticha.
- Láska bez srdca - Pristúpi k stolu a doleje vodu do vázy.
