Zapadajúce slnko pripomína večernú perlu, ponorenú do mora, až slabne zrak. Nohy, akoby stratili svoju váhu, človek sa musí pokoriť tomuto obrazu a so všetkou úctou veriť na zázrak. Zvlášť, letné noci na Babe sú horúce. Veriť na hviezdy, v tejto chvíli sa mi zdalo príliš romantické, ale predsa, som sa neubránil tejto romantike. Stál som a sledoval tento úkaz, večer, čo večer, až som sa bál, že slnko spáli hore vlasy, do ktorých sa zaplietol tichý podvečer a obloha sa zrkadlila ako benátske zlato. Bál som sa pohnúť, že čosi pokazím, že naruším túto nečakanú krásu.Od danej chvíli vnímam každý západ slnka intenzívnejšie, mysliac na jeho žiaru, v ktorom sa tvoje nahé telo vinímalo ako skvost. Bol som tak bohatý, veď mal som teba, slnko, zapadajúce pred mojími očami, ale hlavne teba, navždy jedinú.
Keď ráno stratí svoju hanbu a vyzlečie sa zo svetla, pochopím, že v každej chvíli, je možné veriť. V tom okamihu, keď sme sa milovali a v odraze zapadajúcich lúčov som ťa vychutnával dúšok po dúšku, mal som pocit, že som najbohatší človek na svete. A všetky noci bez teba by boli opustené nebo bez slnka, ktorého sila a krása patrila iba nám. Keď deň naberie svoj kurz, viem, nič netrvá večne, iba obloha a naša láska majú silu nekonečnosti naveky. A vždy v srdci ostane večný prístav istoty.
- Pán doktor a bude žiť. ? - spýtal sa Tomáš, keď ho zastavil lekár na chodbe. Mal zvláštny výraz v očiach. - Tomáš, láska je hodený kvet do púšte, ten nespáli ani piesok ani čas, tej sa korí i sám Boh. - Spomenul som si na jej telo, ako sa ku mne túlila, ako sa ma dotýkala a milovala ma.
Sedel na chodbe a čakal, nič mu neostávalo, iba čakať. Polnoc ubehla ako nič, z operačnej sály, nikto nevychádzal. Jedna hodina po polnoci, už bol netrpezlivý, prešľapoval z miesta na miesto. Nie, Šárka, ty musíš žiť. Zlomený vlastnou bolesťou neprestával veriť. Nevzdával sa. Okolo poldruhej vyšiel z operačnej sály lekár zhovárajúci sa s kolegom.
- Krvácala. Na šťastie sme krvácanie zastavili, ale kde teraz zoženiem RH krvnú skupinu O. V bolesti, ktorú lekár cítil skríkol na celú nemocnicu.
- Kto má RH krvnú skupinu 0? -
Strhol sa ako zo sna.
- Ja mám krvnú skupinu O. - povedal vystrašene, nič netušiaci Tomáš.
- Okamžite na odber. - dodal pološialene lekár.
Keď prichádzame na Veľkú Babu a hľadíme do tváre zapadajúcemu slnku, držíš ma pevne za ruku a nepúšťaš ju. Hľadím do slnka ako na oltár, vedel by som v ňom nechať svoje srdce pre teba. Pozrieš sa na naše deti, potom na mňa a potom znova na malú Šárku. Obe deti majú vlasy po tebe, sú ohnivé ako slnko ako túžba, ktorá prekonala všetko, bolesť i vlastnú smrť. Malá Šárka sa nás nečakane spýta.
- Prečo tak hľadíte do slnka? -
Lebo slnko je naša túžba, z ktorej ste prišli na svet. Slnko je naša krv, premenená na zázrak milovať. Pozdvihnem Patrika, zoberiem si ho na ruky k sebe a dodám.
- V západe slnka sú skryté naše túžby pre život pre svet. Ten, deti, patrí iba vám . - Poviem to s istotou, slnko je odrazu zhasnutý diamant a pohľadom na naše deti, my dvaja tak neskutočne bohatí, až sa nám zarosia oči, keď hľadíme na zapadajúce slnko, to sa práve stráca za obzor.
