Leto tak akurát. Na jedny dlane a pohár chladenej minerálky. Prišlo náhle a nečakane. Michal Trebalík, známy spisovateľ si odpil z pohára . Zahĺbil sa do myšlienok a písal ďalej. Bol to jeho štvrtý román Vždy neznamená navždy. Juliet. Prečo práve ona v tomto románe musí zomrieť? Mal ju tak rád. Celý jej osud sa stotožňoval s jeho údel, ktorý prežíva. Človeku je najťažší vlastný kríž.. Dopísal trinástu kapitolu. Vychystal pohreb pre Juliet. V polovici románu končil slovami. Juliet nezomrela Má v mojom srdci miesto naveky. Juliet je svetlo, ktoré rozsvecuje deň. Svetlo, ktoré zhasína noc. To svetlo, ktoré pretrváva vo mne. Len ja viem prečo. Do pracovne vošla jeho žena Simona. Mala letnú perleť v očiach . Vždy keď sa zahľadel do jej očí videl v nich rannú oblohu. Čistú a sviežu ako jej úsmev, s ktorým prichádza k nemu práve teraz.
- Dobré ráno drahý -
- Poď si ľahnúť -
- Nespal si celú noc -
Miloval jej starostlivosť . Pripomínala mu milujúcu Máriu, ktorá trpela pod krížom Syna. Odpúšťala a milovala srdcom pre všetkých. V každej žene sa skrýva to čarokrásne meno. Simona mala krásne havranie vlasy. Rád v nich prebúdzal noc, ktorá patrila iba im. V ľahkej letnej košieľôčke prišla k svojmu mužovi. A s tichým tónom sa sa ho spýtala, či Juliet zomrela. Michal so stiahnutou bolesťou v krku preglgol. a do očí sa mu vtisli slzy . Ticho pošepol.
- Zomrela -
- Donesiem ti kávu -
Odišla do kuchyne pripraviť Michalovi pravú tureckú, akú mal rád. Keby Juliet žila, román by by sa uberal iným smerom. Pozrel sa cez okno. Práve svitalo. Deň sa dral cez mraky s úspechom. Rozmýšľal. Keby v ten deň bol s ňou. Keby mu nezavolal vydavateľ. Ale to už je iná pieseň. Juliet by mohla žiť. Zaujala by Simonine miesto. Som tak šťastne nešťastný. Kedy to prebolí? Z kuchyne rozvoniavala príjemne káva. Donáška kávy- zahlásila Simona . Položila mu kávu na stolík. Pohladil ju a v pečatil jej ranný bozk na pery. Túto chvíľu vychutnávali do nekonečna.
- Prídem za tebou miláčik -
Michal dopil kávu. V srdci cítil akési teplo. Nebolo to od kávy. Hriala ho ho Simonina prítomnosť . Milovala ho. Bola mu oporou. A chcela byť druhou Juliet v jeho živote. Darilo sa jej to. Mala dar milovať úprimne. To si na nej vážil. Dopil kávu a šiel za Simonou. Čakala ho vyzlečená s túžbou dať mu všetko, po čom túži, aby konečne zabudol. Miloval ju. Dotýkal sa jej vrcholov, len, aby pocítila, že je jeho. Láska zázrak, ktorý priniesol Muž z Betlehema. Muž , ktorý za lásku nás trpel, aby sme šťastne žili. Michal to pochopil. Keď skončili. Povedal
- Milujem ťa -
- Juliet pre mňa navždy zomrela -
Simona si bola vedomá, že v srdci svojho muža má pevné miesto. Za lásku, ktorou ho obdaroval celé tie roky, čo sú spolu. Michal je ten pravý. Bolo poludnie, ale v ich srdciach iba teraz svitalo. Obidvaja boli tak šťastní.
