Sám nevedel, čo to presne je. Dalo by sa to nazvať úzkosť, strach, ktorý sa striedal s depresiou. Uzatváral sa do seba. Do svojho vnútra, kde nechcel nikoho vpustiť. Ani ségru Mariku. Bola od neho staršia o šesť. rokov. Ako dvadsaťtriročná to bola už dospelá, krásna žena. Romana považovala vždy za svojho brata, ktorému musí byť oporou. Je mladší, ešte sa nepostavil na nohy. Život je pred ním. A on hlboko upadá do depresie. Strach, nič iba strach sužovalo jeho srdce potom, čo mu zomrela mama. Hlboká rana navždy zanechala stopu. Chýba mu mama. Otec, ten je málo doma. Ani nevie, že má vôbec detí. A vie vôbec, že ich má? Že oni nepotrebujú zápeku, jeho peniaze, ale rodinu. Cítiť aspoň otca, že je doma? Rozprávať sa s ním. Povedať mu, čo ho trápi. I teraz. Roman je v izbe. Marika pripravuje večeru. Stará sa o domácnosť, no matku a otca Romanovi nedokáže nahradiť. Prejde z kuchyne a veselo, s úsmevom na tvári, s humorom jej vlastným, ako to vedela jej mama povie.
- Mladý pán hranolky a vyprážaný syr čaká na stole .
- Nevolaj ma mladý pán, Mares - zagniavil Roman.
- Mám vlastné meno - a ďalej hľadel do neznáma. Pristúpil k oknu, roztiahol záves a tíško vyslovil to čarovné slovo Mama. Viac ju neuvídí. Viac ju nepohladí. Ani ona jeho. Viac nikdy viac. Pozrel sa na bezbrehú oblohu. Mama, mama, prečo? Marika pripravila večeru. Obaja súrodenci si sadli k stolu. Syr a hranolky fantasticky rozvoniavali. Roman sa pozrel na sestru, zobral si do rúk príbor a začal jesť. Neprehovoril ani slovo. Ticho vládlo v tejto rodine od vtedy, čo ich mama navždy opustila. Z ničoho nič to prišlo. Nikdy nepociťovala bolesť, či nejakú chorobu. Kúpala sa. Keď dlho neprichádzala Marika sa jej s vtipom opýtala.
- Žiješ - ? Žiaľ to nebola sranda. Akoby Mária vytušila, že musí vojsť do kúpelne. Čosi buchlo. Rýchlo vletela do kúpelne. Žeby mama spadla a pošmykla sa.? Už len toto nám chýba. Otec nie je doma. Auto po ruke nie je. Sused na treťom má nočnú. Ako strela Peršing 2 vbehla do kúpeľne. Keď uvidela mamu vo vode v bezvedomí, uvedomila si, že humor na teraz treba odložiť bokom. Celá zmätená zaliala ju horúčava. Sama nevedela, čo má v tej chvíli robiť. Jej mama je vo vani v bezvedomí. Potrebuje pomoc. Zavrela rýchlo dvere a požiada Romana, aby úrýchlene vyšiel výťahom na piate, aby susedovi Kollárovi povedal, že potrebujú auto. Mame vo vani prišlo zle. Rýchlo si to však rozmyslela. Zavolá rýchlosanitku, to by bolo najlepšie. Vošla do obývačky. Ledva dýchala, nevedela uniesť to, čo sama videla. Vyťukala známe číslo.
- Pomoc , pomoc urýchlenu pomoc-
- Potrebujeme na Južnú triedu 13. -
- Mama nám odpadla vo vani -.
- Je momentálne v bezvedomí. -
- Poschodie tretie č.dverí dvanásť.
- Byt Dzúrových, ale rýchlo -
Roman sa z tých slov nevedel spamätať. Vbehol do kúpelne a na plné raty skríkol.
- Nie mami! - Nie! -
Tu kde si treba hľadať príčinu jeho terajšej depresie. I teraz hľadí a pozerá na jedlo, prehrabuje sa v ňom. Nechutí mu, i keď jedlo príjemne rozvoniava. Mária ho tak sleduje už tretí mesiac. Je nervózny, nechutí mu jesť. Nadôvažok je atipicky depresívny. Uprené oči do neznáma. Mária vie, že mu chýba mama. Je ešte mladý muž, polochlap, ktorý viac menej ešte potrebuje matku. Sestra sa pozrie a napomenie ho.
- Roman, jedz!
- Tým, že nebudeš jesť - Budeš taký,
- aký si teraz, mamu nevrátiš späť. -
Roman prevrátil skoro stôl. Neznesie ségru a jej priblbé reči. Ako tak môže rozprávať? Mala vôbec rada svoju matku? Pýta sa Roman sám seba. V samote, neskutočnej samote cíti bolesť zmiešanú so samotou. Nevie, čo sa s ním robí. Vie, že stratil matku. To jediné vie. Otec je je v zahraničí. Nikdy nebol doma. Ani vtedy , keď žila mama. Chce nás zabezpečiť, bola jeho známa replika. Trebalo iba vyvesiť jeho fotku na stenu, aby keď okolo nej prechádzajú mali pocit, že majú nejakého otca. Sestra je hnusná. Šprtá, vrtá do mňa. Chcem pokoj, večný pokoj. Roman sa rozplakal. Márinine obavy sa potvrdili. Roman potrebuje odbornú pomoc. Veď chudne. Je drzý. V škole to s ním ide dolu vodou . Z dvojkára sa stal trojkár , štvorkár. Keď otec príde veľkú radosť mať nebude.
- Volal otec -
- Na vianočné sviatky príde domov - Konečne sa na Romanovej tvári vylúdil úsmev. Celá rodina bude po kope. Už tá predstava rodinnej atmosféry ho naplňovala silou, energiou a istotou, Budú Vianoce. Roman to vie. Tuší to. Pozháňa darčeky. Sestra nie je zlá. Chce mu dobre vie to. Kúpi jej hodinky. Tie staré nech hodí do šrotu. Ukážu jej aspoň kedy má byť načas doma. Akoby cítil premenu. Menil sa na lepšieho, láskavejšieho. Otec naňho nesmie zabudnúť. Čo tak elektrický strojček preňho, aby bol oholený vždy hladko, hladulinko. Pred sviatkami otec zavolal dvakrát. Ako sa teší a je nesmierne rád.
- Mám pre Vás darček -
- Veľký darček -Telefonná linka na trase Austrália - Slovensko bola v tej chvíli horúca. Roman štebotal otcovi do telefónu, ako nikdy inokedy. Otec bol rád, že príde domov. Zvíta sa s rodinou. Mária sledovala Romana , ako stíska telefonné sluchádlo. I ona pociťovala tú radosť, to teplo, ktoré prinášajú tieto nekonečne krásne sviatky. Pozrela sa na stôl na obrázok svojej mami. Keby tu mohla byť s nimi. Bola by tak šťastná, tak nesmierne. Lietadlo malo pristáť o dvanástej na poludnie. Všetci nedočkavo očakávali otca z Austrálie. Mária pripravovala štedrovečernú večeru. Dokonca i Roman pridal ruku k dielu. Mária ho nezpoznávala. Roman prestrel stôl, pripravil sviečky. Zapálil ich a zavolal otcovi. Čakáme ťa .
- A ja sa teším Romanko môj -
Roman bol konečne vo svojej koži, taký ako predtým. Bol to Roman, akého si každý pamätá.
- Prídem na jednu. - Už sa teším - Som hladný -
- Je všetko pripravené - Navarili sme spolu -
Som rád. Roman sa otočil k sestre. Príde na jednu.
- Je všetko pripravené?
- Nič nechýba?
-Nič -
Usmiala sa Mária na Romana. Nikdy nepociťovala také šťastie, takú radosť ako teraz. Čas ukrajoval minúty. Celí rozochvení ako struny na husliach obidvaja očakávali otca. Dvere sa pootvorili. Vstúpil do nich otec. Deti ho objali . Dvere sa pootvorili viac. Stála tam mladá, až príliš mladá žena v kožuchu a s klobúkom na hlave. Prvá sa spamätala Mária.
- To je Jenny - ten sľúbený darček na Vianoce -
- Dúfam, že si budete rozumieť-
Roman zložil ruky z otcových pliec, ústúpil a vyriekol
- Tak to ti pekne ďakujeme -
Rozbehol sa po schodoch a zamkol na seba dvere. Rozplakal sa. Taký darček teda nečakal, až taký pekný a krásne živý. To teda nie. Mária stála naprízemí ako obarená. Ani ona nečakala také štedré Vianoce.
- Všetko si otec pokazil -- Ďakujeme ti -
- Tak taký darček teda nečakal nikto -
- Ale ... - bránil sa otec
- Žiadne, ale mamu nám nenahradí už nik -
Mária pristúpila k vešiaku. Zobrala na seba kabát. Musela ísť von stráviť túto vianočnú atmosféru, ktorá veľmi zasiahla ich rodinu. Odrazu sa teplo akosi vytratilo. Cítila chlad, zimu. Nemyslela nanič. Teraz ani na otca. Prešla na druhú stranu cez chodník a rozhodla sa ísť na cintorín, na hrob svojej mamy, ktorej za šumu vetra vyrozpráva, aký darček im doniesol na Vianoce ich vlastný otec.
