. Keď som dovŕšila osemnásť a zmaturovala na samé jedničky, stará mama sa rozhodla, že jednoizbový byt prepíše na mňa a ona so starým otcom, pôjdu jeseň svojho života stráviť k starkinmu staršiemu bratovi, k ujovi Ondrovi a tak budem mať pre seba viac súkromie.
Ľuboš pracuje v reklamnej agentúre, celkom solídne zarába. Vyplatíme byt, čosi máme spoločne nasporené, sem – tam nám pomôžu Ľubošovi rodičia a tak sa nám žije oveľa ľahšie. Ľuboš, je môj prvý vzťah, ktorý začal na strednej škole. Je to moja prvá láska. Chodili sme na Strednú strojnícku školu a on hral basketbal. My dievčatá z nižšieho ročníka sme na obdivovali palubovke chlapcov na palubovke. Mne hneď do oka padol krásny vysoký chlapec s atletickou postavou, čiernymi vlasmi, slovom super chalan. Po jednom takomto zápase na jednej z pohľadníc som ho poprosila o autogram. Usmial sa na mňa a povedal.
- K autogramu by sa slušilo aj pozvanie na kávu a dva deci červeného vínka. – Očervenal som sa a dodala.
– Ešte sa uvidí. – vyriekla som a pozerala som sa mu do jeho krásnych oči, boli hnedé ako horúca jeseň bez listov. Môj najväčší sen sa splnil, aby som chodila s Ľubošom a práve teraz sa čosi rysuje. Chytím pačesy do rúk a túto príležitosť si nedám vziať.
- Milá slečna vyhovovalo by vám to v sobotu U troch mníchov? -
- Podávajú tam vynikajúce menu a dobré vínko. – pokračoval.
- Mladý pánkom, vyhovovalo, áno. – Odpovedala som úsečne.
Usmial sa, jeho smiech bol od srdca, úprimný a nákazlivý.
O tri dni na to v piatok som prišla domov zo školy, tak okolo pol druhej. Navarila som si. K vareniu som vždy mala pozitívny vzťah. Spravila som paradajkovú polievku, zemiakovú kašu, fašírky a k tomu ako príloha boli uhorky. Keď som navarila, rýchlo som bežala ku kamarátke, dohliadať na jej štvorročnúi Simonku. Soňa musela skočiť k rodičom pretože jej otec dostal žlčníkový záchvat.
Prišla so neskoro domov.
Na druhý deň v sobotu, som vstala na deviatu, spravila si raňajky, vybrala múku vajíčka, čerešne a upiekla čerešňovú bublaninu. Potom som sa okúpala, upravila sa, naniesla na seba parfém, ktorý mi kúpila kamarátkina mama, keď bola v Paríži na kongrese.
Za hodinku som bola hotová. Nechala som zámerne svietiť v obývačke, zamkla byt a vyšla som ráznym krokom, aby som stihla autobus 212 a potom stačilo iba vyjsť na pešiu zónu a kráčať ku kaviarni U troch mníchov. Už z diaľky som videla Ľuboša, ako drží v ruke ružu. Vošli sme
do baru. Sadli si. V tom sama Ľuboš spýtal .
– Čosi dáte, milá, slečna? –
- Vyprážaný syr s hranolkami . – navrhla som mu . Ľuboš lúskol prstom na hlavného, akoby bol doma Ten za pätnásť minút doniesol objednané. A k tomu dvakrát dva deci modranského. – vyzval čašníka. Bavili sme sa dobre. Bolo to vydarené rande. Ľuboš nebol len fešák s atletickou postavou, s hnedými očami a neopakovateľným šarmom, ale i rozhľadený a inteligentný mladý muž a to sa mi na ňom páčilo.
Slovom, bolo nám spolu dobre, hlavne ja som sa v jeho prítomnosti cítila dobre. Keď sme večer vychádzali z baru, hviezdy sa križovali s mesiacom svojou cestou, kráčajúc šťastne plný nehy a vášne.
Ľubo, ma odprevadil k bloku, kde bývam.
- Slečna, kde bývate? –
- Tu na treťom poschodí. –
- Ale tam sa svieti. –
- Ale ja sa nebojím. –
- Pod svetlom býva najväčšia tma. Odprevadím vás. Čo ak sa vám do bytu nasťahovali mimozemšťania. –
- To ešte smiete. Dovolím vám to. - zviezli sme sa výťahom na tretie poschodie. Keď sme z neho vystúpili a vošla som do bytu, bola som šťastná ako nikdy predtým. Ľuboša som usadila v obývačke na gauč, z likérnika som vybrala víno.
-- I ja mám kvalitné vínko, ale iba biele, bohužiaľ. -
- Rád si ho vychutnám, milá slečna. –
- Netykajme si už, ja som Alena. -
- Alenka z říši divu?-
- A možno. aj..... – usmiala som sa a veľmi som chcela, aby ma objal. Trochu sme sa zhovárali, popíjali to spomínané vínko, až neviem, ako, ale skončili sme v spálni. Bolo to krásne milovanie, plné túžby a ohňa, na ktoré ani teraz nedokážem zabudnúť. Po dvoch rokoch , ako sme skončili strednú školu, sme sa zobrali. Veľmi som chcela mať dieťa, ale na koniec sme dospeli k názoru, že rodičovstvo necháme na neskôr. Lenže čím ďalej čas ubiehal, tým viac som chcela byť matkou, až som nečakane otehotnela. Správu o tom, že som tehotná, som si nechcela nechať pre seba.
Túžila som sa o ňu podeliť s mojim manželom. Práve v ten deň bol piatok a Ľuboš mi povedal, že ide ku kamarátovi opravovať auto. Ak oprava bude trvať dlhšie, prespí u kamaráta a príde domov na druhý deň Ak však auto opravia do ôsmej večer, príde domov určite.
. Aké bolo moje prekvapenie, keď Ľuboš na pol deviatu prišiel domov. Okúpal sa, oholil, naniesol si na tvár vodu po holení a vošiel do obývačky. Keď sa zahniezdil na gauči vybrala som z likerníka víno, naliala ho do dvoch pohárov a sadla si k nemu.
- Oslavujeme niečo? –
-- Ľuboš, som tehotná. –
-Čože si tehotná? Alena, ja nie som ešte pripravený na otcovstvo a ani ty byť matkou. Vieš, čo je mať deti, prináša to veľké starosti. A čo ja, moja kariéra? Ty môžeš nastúpiť o rok do našej firmy, veď som ti vravel, budeš tam mať novú prácu, tak ako som ti to sľúbil. Budeš mať nové pracovné miesto. Už na tom pracujem .Dieťa zásadne nie! - Sprísnil Ľuboš už nie milým pohľadom. Toto som od neho nečakalo. Srdce mi skoro zamrzlo, cítila som v ňom neskutočný chlad a mráz.
Nečakala som to od neho. Ľubo vstal, ani sa vína nedotkol, rýchlo sa obliekol, vzal na seba kabát a zabuchol za sebou dvere.
Utekala som za ním, no nevidela som ho nikde. Odrazu ma pohltila bolesť a neúprosný čas, ktorý bol teraz nepodstatný.S plačom v očiach som zlomene kráčala domov. Fúkal ostrý vietor. Nedokázala som sa vymaniť z jeho sily. Oprela som sa o neho,, doslova horel v mojich vlasoch, Mala som pocit, že ma od bolesti zalieva sopečná láva. Prežívala som veľké sklamanie
Keď som vstúpila do bytu, bol neskutočne prázdny. Ešte viac som sa rozplakala. Najradšej by som sa nevidela. Ostala som sama napospas osudu. Úplne sama. Bez lásky k životu, plného sĺz a sklamaní. V tom okamihu som si uvedomila, láska je občas krutá a bolí.
