Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Jeden z prvých rozhovorov, kedy sme tieto osobné zámená použili, ma celkom zmiatol. Spýtal som sa jej, či tú skladačku mám poskladať: "Ja". Odpovedala mi: "Áno, ja!" . Ale ja som tým samozrejme myslel seba, nie ju. Chcel som jej dať možnosť aby si vybrala, kto ju poskladá, tak som sa jej spýtal ešte raz, iným spôsobom, ale všetko sa zopakovalo, len obrátene:
"Chceš skladačku poskladať ty?"
"Áno ty!", dostalo sa mi odpovede.
Úplne zbytočné bolo, keď som jej to skúšal vysvetliť. Začalo sa jej to pliesť halabala a odpovedala náhodne.
Nakoniec sme sa vrátili k starému dobrému, nezámenovému, Ocko a Chantalka.
Na niektoré veci musíme dorásť, aby sme im pochopili.
