Vladimír Gábor
Zázrak: zmeniť záznam v ORSR sa dá aj elektronicky
Prvá lastovička pri mojej elektronickej komunikácii so štátnou správou - podarilo sa mi s použitím zaručeného elektronického podpisu zmeniť trvalé bydlisko v Obchodnom registri.
Slobodný človek nehľadá nepriateľov. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Komentáre, Úvahy idealistove, Fotoblog, Internet, Filozofické variácie, Súkromné momentky, Drobnosti, Moje myšlienky slovami iných
Prvá lastovička pri mojej elektronickej komunikácii so štátnou správou - podarilo sa mi s použitím zaručeného elektronického podpisu zmeniť trvalé bydlisko v Obchodnom registri.
Pracovníčka v banke bola milá a príjemná, nemôžem proti nej povedať ani pol slova. Svoju prácu, vydanie novej debetnej karty, zvládla profesionálne, bez problémov. Pri odchode mi však, nenútene, ponúkla opäť využívanie kreditky. Ďakujem, neprosím si, keď budem mať záujem, ozvem sa. Bola neodbytná, tak som jej to skúsil povedať jasnejšie - kreditku som už mal, viem, čo to znamená v živote človeka, ale zrušil som ju.
Niekto pri prechode na Euro mení menu, nie cenu. Iný mení aj cenu a ešte k tomu dáva bonus - znižuje kvalitu, alebo množstvo.
Kto z manželov by to nepoznal? Chvíle, keď sa situácia doma kvôli nejakému problému vyostrí, si často žiada vysoké obete - na nálade v rodine, na emóciách, i na zdravom rozume. Keby som chcel byť zlomyseľný, povedal by som, že ženy sa nevedia hádať. Povedal by som, že sa pri hádke zaslepia, príliš si to berú k srdcu, pod celou situáciou len prikurujú, prosto, že sa hádajú ako celkom zmyslov zbavené.
Po vzhliadnutí videa, o ktorom píše článok Bitie žien v katarskej televízii začínam mať pocit, že som asi buď veľmi primitívny, alebo nadmerne preduchovnelý. Nielenže nebijem svoju ženu, ale ani svoje dieťa.
Správy STV: "Rezort (Ministerstvo financií) má vypracovanú analýzu, koľko bude stáť splnenie vládnych sľubov, ale odmietlo nám ju poskytnúť s tým, že nie je oficiálna". Inými slovami: Vieme, ale nepovieme. Ako malé deti.
Asi by boli, páni riaditelia, ktorých podpisy sú pod meninovými blahoprianiami posielanými desiatkam tisícom klientov svojich firiem (poisťovne, splátkové spoločnosti) dosť prekvapení, keby im títo milé pozdravy na ich meniny opätovali.
Podľa toho, čo okolo seba počujem, by sme sa mohli mylne domnievať, že mnohí ľudia si vychutnávajú náboženskú slobodu plnými dúškami. Neboja sa hlasno zvolávať mená náboženských osobností na verejnosti, pri rôznych nezávideniahodných, ale aj celkom bežných situáciach, mimo chrámov, len tak na uliciach, v kanceláriach, alebo domácnostiach.
Nedokážem vysvetliť mojej jeden a pol ročnej dcére, kedy má použiť zámeno Ja a kedy ty. Vykecáva sa na svoj vek síce slušne, ba dokonca dvojjazyčne (slovensky/anglicky), ale na toto si zatiaľ nevie zvyknúť.
Vystrčila mi pred oči akési telové mlieko zabalené vo farebnej krabičke s tým, že je to darček pre mňa - úplne zadarmo. Takmer ho pustila na zem, čo ma prinútilo vziať si ho do rúk. Pousmial som sa a pristal som teda na hru, ktorú začala.
Vyrástol pred nami ako z vody. Začali ho stavať začiatkom roka a po necelých dvanástich mesiacoch sa už vypína v celej svojej kráse. Príchod najväčších sviatkov si cirkev komercie predsa nemôže nechať ujsť. Max Centrum v Trenčíne - chrám, ktorý naplní vaše túžby do poslednej kvapky. Ak ste smädní, napojí vás, ak ste hladní, nasýti vás, ak ste nahí, zaodeje vás, pokiaľ máte pri sebe dostatočnú almužnu.
Aké dobré a dôležité je zachovať si chladnú hlavu v situáciach, kedy by sa človek už najradšej na všetko vykašľal. Pracovný nápor a starosti sú niekedy také reálne, že sa od nich nedokážem odtrhnúť ani mlčky kráčajúc domov. Chce to kľud, všetko bude nakoniec dobré.
Robím desať vecí naraz, ale to nie je nič nové. Keď je "špička", inak to nejde. Priority sú všetky z nich, teda aspoň si to ich aktéri myslia. Ale nie je to nič príjemné. Vnútorne cítim akýsi tlak... žeby stres? Keď o strese čítam v časopise, uvelebený na pohodlnom gauči, príde mi až nepochopiteľné ako môže byť niekto vystresovaný. Aké to vlastne je byť v strese? Asi je to ako s tým sýtym, čo neverí hladnému. Teraz už viem. Keď som "v tom", viem, že je to práve ono. Dve rozrobené veci zapísané na papieriku, ďalšie dve v hlave, ktoré idem urobiť okamžite lebo sú fakt veľmi dôležité. V prijatej e-mailovej pošte nervózne čaká päť nevybavených správ. Hm, alebo som to ja, kto je nervózny? Zvoní telefón, ktorý rozbieha spúšťací mechanizmus... "Idiot!", vyhŕknem zo seba, srdce mi divo tlčie...
Byť rodičom, resp. angažovaným rodičom, je ako plniť mimoriadnu misiu v úlohe špeciálneho agenta. V sťažených podmienkach, ktoré sa vopred nedajú dokonale nasimulovať, musia byť urobené veci, od ktorých závisia ľudské životy (teda, minimálne jeden).