Opäť sa však jedná o argument veľmi plytký a vágny. Bezstarostne robí zo všetkých politikov zlodejov a nad každou snahou o jeho spochybnenie sa iba mávne rukou.
Problém (netýka sa iba politiky) je v tom, že niektoré ojedinelé javy sa ľubovolne absolutizujú na všetkých politikov, z čoho vyplýva strata dôvery vo všetkých politických činiteľov. Ak sa vyskytne niekoľko prípadov skorumpovaných verejných funkcionárov, dôveru stráca celá politická scéna - pretože ak z 10 politikov dokážu korupciu jednému, v ľudovej reči to znamená, že kradnú všetci, len tí, ktorým na to neprišli to vedeli dobre utajiť. Pravda je však niekde uprostred. Samozrejme, ilúzie si nerobím - mnohí svoje podvody utajili. Ale že sú podliaci všetci, tomu kriticky zmýšľajúci človek uverí len pri zaprení všetkej svojej kritičnosti.
Z názorovej pozície, že všetci, ktorí sa uchádzajú o politické funkcie, sú zlodeji, je možné len veľmi ťažko niekedy dospieť k dôvere niekomu ďalšiemu. Prečo aj? Keď kradnú všetci, prečo by to nemalo platiť o všetkých, ktorí sa kedy na kandidátkach ocitnú?
Nie je možné vyhnúť sa tomu, aby sa medzi vedúcich predstaviteľov z času načas nedostal nejaký podliak. Avšak, že všetci volení zástupcovia sú budúci zlodeji, je nezmysel. Snáď z toho niekedy ako národ budeme mať príležitosť vyrásť.
Načo voliť, keď aj tak všetci kradnú?
Proti tomuto dôvodu neúčasti vo voľbách sa argumentuje ťažšie ako v prípade "Načo voliť, keď tým aj tak nič nezmením", pretože nejeden verejný činiteľ, keď sa dostal ku korytu, hrabal v prvom rade pre seba a pochopil svoju funkciu ako príležitosť špinavo zbohatnúť. A takéto svinstvo bolí voliča viac ako nemohúcnosť skrytá za tichosťou jedného voličského hlasu.