Realita versus štatistiky

Celkom prirodzene sme zvyknutí posudzovať vládu podľa bezprostredných praktických dopadov na náš život. Pôsobivé bývajú, napríklad v Site, reakcie starších občanov, ktorí kladú konkrétne otázky z konkrétneho života, na ktoré sa niekedy naozaj veľmi ťažko prítomným politikom hľadajú odpovede. Ostro tak kontrastujú so štatistickými údajmi, ktoré hovoria o raste životnej úrovne a reálnych miezd. Je však skutočne správne takto selektovať príbehy jednotlivých ľudí a dokazovať nimi niečo?

Čo nám podáva pravdivý obraz o životnej realite občanov? Sú to reálne príbehy ľudí, alebo štatistické údaje vypočítané z celej populácie?

Pri všetkej úcte k ľuďom so smutnými príbehmi, ktorí žijú na hranici hmotnej núdze musím povedať, že ich jednotlivé prípady sú vytrhnuté z kontextu a podľa nich nie je možné posudzovať politiku žiadnej vlády. Okrem nich je tu predsa ďalších päť miliónov občanov, ktorí majú do toho čo povedať. V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa majú dobre, menej dobre i zle. Ale vybratím len zopár prípadov z jednej zo skupín nezískame pravdivý obraz o stave celej spoločnosti.

Kedysi Mikuláš Dzurinda sľuboval pred voľbami dvojnásobné platy. Dnes sa všeobecne má za to, že išlo o lesť a populizmus, ktorým si chcel iba nahnať viac voličov. Plne s tým súhlasím. Ale ak prijmem na chvíľu názor, že je možné posudzovať smerovanie krajiny podľa subjektívnych príbehov ľudí, musel by som povedať, že v mojom prípade sa tento jeho sľub splnil. Zmenil som zamestnávateľa a moj plat sa naozaj zdvojnásobil. Znamená to snáď, že mojim individuálnym prípadom možno potvrdiť splnenie predvolebných sľubov SDK?

Skutočný obraz o stave v spoločnosti môžeme dostať len zo štatistických, korektne interpretovaných, údajov. V minulom Site neustále Boris Zala opakoval, že to nie sú čísla na papieri, ktoré zaujímajú SMER, ale život reálnych ľudí. Staval reálny život do protikladu so štatistickými údajmi, ktorými podopieral Ivan Mikloš svoje tvrdenia o úspešnom ekonomickom smerovaní Slovenska. V zápätí však Zala vyhlásil, že 70% obyvateľstva má príjem pod priemernou mzdou v hospodárstve. Ľaľa, štatistické čísla ho zrazu začali zaujímať. Prečo zrazu taká zmena?

Lebo nie selektívne vybrané príbehy ľudí, ale práve štatistické údaje poskytujú presnejší obraz o stave v spoločnosti. Odvolávanie sa na reálne životy ľudí a odmietanie štatistík sú čírym príkladom populizmu. Práve štatistiky hovoria o tom, ako si ľudia žijú. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa dajú prekrútiť.