Pád

Nastal deň, keď sa Gypsy preháňala na vzdialenom pahorku ďaleko zachladiarňou nad prameňom a pastvinou, a tu sa zrazu stali dve veci: zavolalju Pán a práve v tej chvíli pred ňou utekal cez kopec zajac. Gypsy sableskovo otočila a hnala sa ako vždy za Pánom. Potom sa ale zastavila.Napadlo ju, že nemusí poslúchnuť. Možno Pán nepochopil ako je to s týmzajacom. A vôbec, kopce sú predsa jej. Zajac jej tiež patrí. Reči o tom, ževšetko vrátane jej patrí Pánovi, sú najskôr asi klamstvá. Odkiaľ vie, žejedlo v jej miske je od neho? - Najskôr bude pre to nejaké prirodzenévysvetlenie. Ona je slobodný pes a tým úvahy končia. Tieto myšlienky jejkmitali mysľou, keď tam nerozhodne prešľapovala. Opäť sa ozval Pánov rozkaz,ale zajac práve prebiehal po vrchu kopca. Gypsy sa rozhodla a vyrazila zazajacom. Vybrala si. Je slobodná a môže voliť.

O niekoľko hodín neskôr prišla domov. Videla, že Pán na ňu čaká, ale ona saza ním nehnala tak radostne ako inokedy, nevyskakovala, nevystrájala. Do jejchovania sa vkradlo niečo nové: previnenie. Priplazila sa k nemu po bruchuako had. Viditeľne v tej chvíli konala pokánie. Ale súčasne poznala niečonové: zistila, že je možné hrešiť - a to vzrušilo jej srdce a slano zachutilona jazyku. V každom prípade v nasledujúci deň a pozajtra bola veľmiposlušná. Ale náhodou sa vyskytol ďalší zajac - a ona už ani nezaváhala.Čoskoro stačila už len obyčajná možnosť rozbehnúť sa za zajacom. Nakonieczajaca tiež pustila z mysle a chodila si svojou cestou.

Pán ju síce stále miloval, ale už jej nedôveroval. Začala žiť v ohrade a navychádzky chodila s obojkom a vodítkom na krku. Všetka jej skutočná slobodazmizla. Pán jej však dával tu a tam nové príležitosti poslúchať ho z jejslobodnej vôle. Pokiaľ si zvolí poslušnosť, získa znovu dokonalú slobodupreháňať sa na stovkách akrov. Ale Gypsy sa k poslušnosti nevrátila.Kedykoľvek sa ocitla mimo Pánov dosah, vybrala si útek. Pán vedel, že juhlad dovedie späť do ohrady, a nechával ju utiecť. Bol by ju moholzastaviť; v rohu stála jeho puška, ktorá by bola ukončila jej rebelantstvojedinou ranou. Pokiaľ však žila, mala stále možnosť vrátiť sa k poslušnosti,mohla si vždy znovu vybrať poslušnosť, ktorá je slobodou.

Jedného dňa zaviezlo auto Gypsy i jej dobrú dcérku Flurry na kraj lesa.Gypsy dovtedy vždy obmedzovala svoju neposlušnosť len na svoje vlastnékopce. Teraz ale pri návrate k autu pocítila staré vzrušenie, otočila sa autiekla. Pán ju privolával ostrým hvizdom. Flurry, so zdvorilosťou, ktorá unej vždy prevládala, prišla na jeho zavolanie ihneď. Gypsy s ušamiohluchlými voči Pánovým príkazom uháňala do tmavého lesa. Po hodináchhľadania a volania Pán smutne oželel jej stratu a s Flurry po boku odišieldomov.

Flurry tam s ním žila v ochotnej poslušnosti, radovala sa, že smie byť sním, a bola celá šťastná, keď sa jej podarilo niečo, čo ho potešilo. Vedela,že v jeho službách je dokonale voľná. Poslúchala rada a zo svojej vlastnejslobodnej voľby.
Zato stratená Gypsy, pokiaľ ešte žila, blúdila ako vyhnanec lesmi a cestami.Srsť mala špinavú, bez lesku, plnú kliešťov. Zrejme po nej hocikto hodilkameňom, často mávala hlad a nad to všetko stratila cestu domov. Ak malašteniatka, potom jej potomkovia a ich deti tiež nepoznali cestu domov,pretože skazená, pokrivená náklonnosť Gypsy k neposlušnosti ich nutne tiežnakazila. Láskavá, hladiaca Pánova ruka im zostala neznáma, dozvedeli sa o nejlen z rozprávania. A tak Gypsy volila v onen deň zajaca a túto svoju voľbunezmenila, až náhle už nebolo medzi čím voliť. Prísne milosrdenstvo, Sheldon Vanauken, s.135-137