Právo na vzdelanie

Naša edukácia nepomáha rozvíjať intelekt. Namiesto toho učí len memorovať a vstrebávať dáta. O čo dôležitejšie je však vedieť pochopiť informácie v kontexte a prakticky ich využiť?!

Tento problém má však aj iný rozmer. Vzdelanie sa vníma ako niečo, na čo majú ľudia bezplatné právo. A zdá sa to celkom prirodzené.

Takýto prístup však mení postoj študentov k ich štúdiu, ktoré automaticky prestávajú chápať ako "boj o poznanie". Pre nemajetného študenta bola kedysi cesta za vzdelaním dobrodružstvom vyžadujúcim si materiálne obete, ktoré pridávali vyvzdorovanému vzdelaniu jedinečnú hodnotu. Toto kúzlo tŕnistej cesty za poznaním sa vytratilo. Nejde však len o samoúčelné potešenie z dosiahnutia cieľa po namáhavej ceste. Ide o to, že vzdelanie je váženejšie a hlbšie vnímané, keď je cesta k nemu kľukatá a neľahká. Novodobému právu na vzdelávanie zodpovedá nový postoj, ktorý si toto právo nárokuje ako zaručené. Pritom platí skutočnosť, že ľudia si zväčša neveľmi cenia to, čo si môžu nárokovať ako právo. (K.R.Popper)

Dnes je dokonca právo na vzdelanie často vnímané len ako nutná povinnosť, pre dosiahnutie určitého spoločenského uznania, alebo statusu. A možno skôr pýšenia sa nadobudnutým titulom. Mnohí študenti sa nehlásia na univerzity preto, aby sa vzdelávali a intelektuálne rozvíjali, ale preto, lebo všetci majú právo získať titul, ak vysokú školu absolvujú (ako nutnú podmienku, povinnosť, alebo dokonca zlo). Živo si spomínam na svojich spolužiakov, ktorých štúdium akoby obťažovalo a nechápali na čo je to vlastne dobré.

Je to dôsledok socialistického školstva, ktoré po sebe zanechalo horkastú príchuť starého, ideologicky jednostranného vyučovania? Ešte chvíľu potrvá, kým sa zmení názor na štúdium ako na niečo, čo je dobrodružnou cestou k duchovnému a intelektuálnemu bohatstvu, a na vzdelávacie inštitúcie, ako na niečo, čo je "baštou osvietených myslí" a pokroku.

"Spoločnosť dala študentom právo na vzdelanie a tým ich obrala o nenahraditeľný zážitok“ , hovorí Popper. A má pravdu.