Etika založená na princípe obetavosti, podľa Lipovetského, v západnom svete definitívne odumrela. Dnes už nikto v mene spoločného dobra nie je ochotný obetovať svoje záujmy.
Kultúra zvádzania tvorí civilizáciu samotárov - konzumných individualistov.
Tam, kde odmurela etika obetavosti, partnerská láska nevyhnutne degeneruje na úroveň zábavnej erotiky. ...
Či sme si toho vedomí alebo nie, naša viera určuje naše bytie. Človek sa postupne stáva tým, v čo verí, že je.
Materialisticky zmýšľajúci človek považuje sám seba za sústavu biochemických reakcií. Svojej láske by nemal hovoriť: "Milujem ťa." Mal by povedať: "Práve sa vo mne odohráva mimoriadne príjemný proces biochemických reakcií." Vo vesmíre materialistu je bohom hmota. Slepé energie tu vládnu na vedomým človekom. Milenci si v takom vesmíre nemôžu sľúbiť vernosť. Veď kto môže vedieť, čo s ním biochemické reakcie urobia zajtra?
Manželská láska je možná iba vo vesmíre, kde Duch vládne nad hmotou. Kým materialistický človek si sám seba predstavuje ako náhodnú hru hmoty, duchovný človek objavuje v sebe obraz Boha. ...
Sekulárna forma manželstva možno zanikne. Manželstvo sa bude stávať čoraz viac sakrálnou záležitosťou. Uprostred kultúry osamelých konzumentov erotického vzrušenia tu budú, ako ostrovčeky pozitívnej deviácie, vyrastať rodinné spoločenstvá, ktoré svoju silu kráčať proti prúdu budú čerpať z Lásky, ktorá nie je z tohoto sveta.z článku Dve oči, jedna tvár, Daniel Pastirčák, .týždeň 28/2005
