Isteže nie. Vianoce sú pre kresťanských veriacich, vrátane mňa, oslavou narodenia Spasiteľa Ježiša Krista. Pre neveriacich sú sviatkami radosti a pokoja. V mnohých konkrétnych prejavoch veriacich i neveriacich sú však len karikatúrov hodnôt, ktorých oslavou by chceli a mali byť. Pachtenie sa za darčekmi, predbiehanie sa s výzdobou v oknách, umelé úsmevy, formálne návštevy a neúprimné gratulácie...
Ak frflete na takéto povrchné prežívanie Vianoc, rád sa k vám pridám. Vlastne ani nejde o frflanie, ale o oprávnenú kritiku. Ale stretávam sa aj s iným typom kritiky, ktorý frflaním je. Ľudia dávajú túto neúprimnosť za vinu Vianociam samým. A to už je hlboký omyl. Akými si ich totiž urobíme, záleži na nás, na ľuďoch. Právom kritizujeme, ak sú všetci na seba milí a ohľaduplní len počas sviatkov. Ale Vianoce samé zato nemôžu.
Ak sa na to pozriem z iného uhlu pohľadu, je nakoniec lepšie, ak sú ľudia dobrí aspoň cez vianočné sviatky, keď už počas roka tomu veľa nedajú. Stále totiž existuje nádej, že sa v nich raz niečo zlomí a keď sa zobudia do nového roku zistia, že byť dobrým je fajn nielen pár vyhradených dní na konci roku...
Na tej formálnej, pozlátkovej stránke Vianoc nie je nič zlé, ak sa neodohráva na pozadí stresu, nervov, podráždenia a hádok a ak to nezatieni ich pravý význam. Obsah, dušu vianoc vytvárame my sami. Každý rok je toto obdobie akýmsi bojom medzi ich skutočný významom Lásky, dravou šelmou komercie modernej spoločnosti, nervami, a zhonom za materiálnym dostatkom.
Želám vám, nech cez Vianoce nielen tento rok vo vašich spoločenstvách vyhráva Láska.
Vianočné frflanie
Vianočné frflanie býva obvyklým sprievodným javom týchto sviatkov. Frfle sa na to, že Vianoce sú len povrchným obdobím, keď sa všetci nasilu usmievajú, opakujú dookola len tie isté frázy a keď sa to všetko skončí, ľudia a vzťahy sa opäť vrátia do starých koľají. Ale musí to tak byť?