Extáza bez drogy

Vo chvíľach, keď som doma sám, nezriedka podľahnem jednej svojej príjemnej úchylke. Privádza ma takmer do extázy. A to bez akejkoľvek drogy.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Zapnem počítač a receiver, pripojený na 80 wattové bedne (+ jeden stredový a dva zadné). Spustím Winamp, nastavím krátky playlist svojich najobľúbenejších songov.

Hlasitosť vytočím na maximálnu možnú znesiteľnú hranicu. Susedia asi nemajú zo mňa radosť, ale netrvá to tak dlho, aby sa stihli sťažovať. Máme navyše silné tehlové steny, tak to dúfam nie je také hrozné.

V momente, keď si ma tá hudba úplne podrobí, prebúdza sa vo mne akási pudová reakcia (zdedná snáď po nejakých divokých prapredkoch) ktorá ma núti hýbať sa do rytmu hudby. Dostávam sa do akéhosi mierneho tranzu. Veľmi rád tancujem, ale v týchto chvíľach mi stačí sedieť na sedačke, pohupovať sa a tancovať čo aj len rukami. Najskôr ide Ghalla Gurian od Panjabi MC.

Potom hučí Jogi , tiež od Panjabi.

Tata a Čururu od Buty.

Jamiroquai a jeho Mr. Moon z live koncertu a tá geniálna časť s improvizáciou.

Výtrisk fontány emócií v mojom vnútri. Chcel by som vedieť popísať nepopísateľné.