Chcelo sa mi ísť "na veľkú". Tak som sa zobral na toalety, zamkol v kabínke, a usadil na "tróne". Po krátkej chvíli počujem buchnúť dvere. Do miestnosti vošiel niekto ďalší. Nevenoval som tomu samozrejme veľkú pozornosť. Načo aj, veď som na verejných záchodoch. Sem si môže chodiť kto len chce.
Ľahostajným ma však nemohol nechať papierik, ktorý o chvíľu preletel ponad dvere a dopadol rovno pred moje nohy.
Poriadne ma to prekvapilo. Papierik som rozbalil a stálo na ňom:"Otvor! Keď chceš, vyfajčím ti."
A to má čo akože znamenať??? Čo to trepem, viem veľmi dobre, čo to znamená!
Bol som vystrašený. Iste, v podstate sa z toho dá odvodiť, že sa niekomu asi zdám príťažlivý... ale o takéto niečo ja predsa vôbec nestojím!
Zalial ma studený pot, ruky sa mi roztriasli. Kto vie, čoho je toto indivíduum schopné? Obaja sme boli ticho. Kľúčová dierka bola našťastie upchatá papierikmi (možno s podobným textom) a žuvačkami, takže nehrozilo, aby sa nám navzájom stretli pohľady.
Čo som mal robiť? Som človek pomerne decentný a napadlo ma, že naspäť cez dvere prehodím odpoveď: "Ďakujem, nemám záujem, som heterosexuál". Dal by mi ten človek pokoj? To je pekná somarina! Odpáľ ty úchylák! Zmocnil sa ma hnev.
Nakoniec som sa rozhodol, že budem hrať mŕtveho chrobáka. Bol som odhodlaný zmeškať aj vlak, ale z tej kabínky som neplánoval vyjsť von už nikdy!
Opäť buchli dvere - prišiel niekto tretí. V zápätí zase treskli - niekto odišiel. Počujem "čururu" do pisoára. Zase dvere - tresk. Zostal som na záchode celkom sám.
Vstávam z "trónu", vybavujem posledné záležitosti. Upaľujem preč. Premýšľam, čo som to vlastne zažil. Sexuálne obťažovanie? Ufff. Bolo to ako v zlom filme. Čo núti človeka ukájať svoje sexuálne chúťky takýmto spôsobom? Ako mohol vedieť, že nie som nejaký agresívny typ, ktorý sa rozčúli a ublíži mu? To je normálne vyhľadávať takéto zábavky? Som netolerantný puritán, alebo on je úchylák? Rozmýšľa naruby svet okolo mňa, alebo som to ja, kto je blázon?
Nepríjemný zážitok na toaletách
Keď som raz neskoro večer čakal na autobus a pristúpil ku mne neznámy muž, ktorý ma pozval na pohár vína, nevedel som, čo si mám o tom myslieť. To, čo sa mi však stalo neskôr na železničnej stanici, ma úplne odrovnalo. Bolo to asi pred šiestimi rokmi v Bratislave. Sedel som na hlavnej železničnej stanici v čakárni, vlak mal odchod asi o hodinu. Vtedy to na mňa prišlo.