Pôvodne som sa mal narodiť ako veverička

Lieskovce
To je jednoducho rozprávka. Hodiť si do úst jeden lieskový oriešok a preraziť ho svojim silným chrupom. Potom ho v priebehu pár sekúnd rozžuť a vychutnávať si chuť prírody, lesa, stromov, na ktorých vyrástli... že vo vás lieskovec rovnaké emócie nevyvoláva? Už na začiatku som hovoril čosi o iracionálnosti...

Kešu oriešky
Solené samozrejme. Nesolené nemusia byť zlé, ale solené, to je dokonalosť sama. Vnímam ich ako nedotknuteľné medzi všetkými ostatnými orieškami, i keď sa stačí len natiahnuť a pochrúmať ich. Sú tak ľahko prístupné, ale pomerne drahé (doprajem si ich len málokedy), keď už si ich však raz kúpim, alebo mi ich niekto daruje (ako napríklad tento rok moja Lucka), stačí otvoriť sáčok, vkladať ich pomaly, po jednom, s primeranou vážnosťou a trpezlivosťou do úst, potom sú celé moje. A práve to ma privádza k posvänej úcte a rešpektu k nim, miernosti v ich konzumácii, pretože sa mi tak ľahko, bez odporu, až mysticky oddávajú...a tá neprekonateľná chuť...

Pistácie
Prijímanie pistácií je dobrodružstvom a drámou zároveň. Ked mám k dispozícii takých dvadsať dekov pistácií a víťazne ich premôžem, cítim zadosťučinenie, akoby som si pozrel kvalitný celovečerný film, absolvoval nebezpečnú cestu džungľou, alebo skočil bungee jumping (nič z toho, okrem filmu, som nikdy neabsolvoval, ale tak nejako si to predstavujem :-). Pistácie sú tajomstvom, nedobytným pokladom a hádankou zároveň. Musíte nadobudnúť určitú manuálnu zručnosť, kým ich bez komplikácií v sekunde rozlusknete. Tak sa vám potom bezpečne (p)oddá väčšina z nich. Mnohé sú však napuknuté len minimálne, alebo vôbec a tam už musíte zapojiť do akcie aj externé nástroje, či vlastné zuby. To však robím málokedy. Nestojí to za námahu – tie neotvorené nie sú ani slané, ani veľmi chutné.
Hádankou ich robí to, že nikdy neviete, akú kvalitu ste dostali. Pri kešu a lieskovcoch som tento problém nespozoroval, väčšinou mám k dispozícii len mimoriadne vydarené a chutné klenoty. Ale pri pistáciách – ak ste dostali štandardizované balenie produktu s nápisom na balíčku Pistácie, s pôžitkom pri ich jedení môžete počítať len zriedkavo. Dátumy a nápisy na nich môžu byť akékoľvek, ich chuť býva tragicky podpriemerná. Česť výnimkám. V podstate sú to však iba také chladné a mäké brečky, ktoré môžu len pokaziť váš dojem z týchto diamantov medzi orieškami. Skutočnú kvalitu môžete získať len pri tých veľkých, snáď poltonových vreciach v hypermarketoch, kde si sami do igelitového vrecka navážite množstvo, ktoré si chcete odniesť domov. To sú tie pravé kúsky, to je tá pravá chuť pistáciového raja...

Óda na gurmániu? Chuťový hedonizmus? Úchylka, či chvíľková pomätenosť zmyslov? Čokoľvek chcete. Oriešky však milujem a ak je to o tých malých zvieratkách, ktoré ešte nedávno takmer klopali na okno môjho bytu (dnes sa tu stavia ultramoderná bytovka s podzemnými garážami), ak je to o veveričkách naozaj pravda, totiž že majú oriešky tak rady, zrejme som sa mal narodiť ako jedna z nich...