Bol som kedysi toho všetkého súčasťou. Dnes som postavený pred vlastné rozhodnutie tradičný teáter tohoto dňa celkom ignorovať. A s úľavou tak aj urobím. Žiadna voňavka, žiadna voda, žiadny korbáč. Podporu manželky a šesť a pol mesačnej dcéry mám istú - dáme prednosť rodinnému výletu mimo mesta.
Nikomu tradície nechcem brať, ale odmietam byť do nich automaticky zahrnutý, bez môjho vlastného súhlasu. Nevidím v nich vôbec nič duchovné, ani zábavné. S veľkou radosťou v sobotu a v nedeľu ponavštevujem rodinu moju i mojej manželky, to neodmietam, práve naopak, teším sa. Ale v pondelok ma nečakajte.
V pondelok ma nečakajte
Je ťažké plávať proti prúdu. Zvlášt takému mohutnému, aký sa na mňa valí cez Veľkonočné sviatky. Ako človek, ktorý sa presťahoval z dediny do mesta to vnímam ešte intenzívnejšie, pretože oblievaco-šibacia tradícia je na vidieku oveľa silnejšia.