reklama

Riziko predaja potravín z "dvora."

HZDS sa spolu s koalíciou podarilo presadiľ zníženie DPH na niektoré druhy potravín z 19% na 6%, v snahe pomôcť farmárovi,ako aj spotrebiteľovi. Aj myšlienka pomôcť farmárovi predajom potravín  z "dvora" je dobrá, ale jej  realizácia býva  oveľa komplikovanejšia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Je možné, že to bol nedomyslený a populistický krok HZDS pred voľbami.Tento zákon bol šitý horúcou ihlou a možno nám aj hrozia sankcie od EÚ, lebo tu nejde o celoplošne znížené DPH na všetky potraviny, ale zvýhodňujú sa iba niektoré druhy základných potravín. Či predaj potravín z dvora naozaj pomôže malým a stredným farmárom je viac ako otázne. Skôr by som preferoval garantovanú výkupnu cenu mlieka, lepšiu dostupnosť lacnejších úverov pre prvovýrobcov na rekonštrukcie a nákup technológii resp. cielenú podporu rozvoja malých fariem a agroturistiky. Toto slúži iba veľkým kolosom, ktoré majú pod palcom latifundisti, ktorí si prišli na svoje za vlády HZDS. Kardinálnym problémom pre malých a stredných farmárov môže byť zabezpečenie kvality a zdravotnej nezávadnosti potravín predávaných "z dvora." Nie každý chovateľ bude rešpektovať ochranu zdravia ľudí pri takomto spôsobe predaja. Aj on sa bude snažiť predať svoju potravinu pri čo najmenších výrobných nákladoch. Dnes platia pomerne prísne veterinárno-hygienické predpisy pri získavaní mlieka, ako aj pri porážke zvierat. Mlieko by sa malo získavať od zdravých dojníc, bez chorôb mliečnej žľazy-mastitíd, pri dodržaní hygieny dojenia a biotechnickej kontroly dojenia. Mlieko je citlivé na vyššie teploty pri skladovaní, ktoré umožňujú rozvoj choroboplodných zárodkov. Mlieko musí byť po dvoch hodinách vychladené na požadovanú teplotu 4-8 stupňov celzia. Z mlieka by sa mali odoberať bazénové vzorky na počet somatických buniek v mlieku a vykonať bakteriologické vyšetrenia na prítomnosť patogénných mikrobov, hlavne stafylokokov. Pri mliekárenskom spracovaní mlieka tento odber vzoriek zabezpečuje mliekáreň, orientačne min.2 krát do mesiaca. Mlieko je bakteriologický ošetrené v mliekárni pasterizáciou, kde sa pri teplote cca 75 stupńoch celzia zničí podstatná časť mikróbov. Pri predaji surového kravského mlieka hrozí, že tieto skúšky-celkový počet mikroorganizmov a celkový počet bunečných elementov v bazénových vzorkach sa nebude vykonavať pravidelne a dôsledne, pokiaľ to bude iba na samotnom chovateľovi a nebude tu zabezpečená následná kontrola zo strany veterinárnej služby. Bez tejto kontroly, aká by asi bola garancia kvality a zdravotnej nezávadnosti mlieka? Dosť pochybná. Toto tepelné a technologický neošetrené mlieko sa musí doma prevariť, a skonzumovať do 24 hodín s určitým rizikom, pre niektoré skupiny ľudí. Kto vám dá záruku pri tomto systéme, že práve to vaše mlieko nebolo podojené z chorej kravy, resp.mastitídnej-so zápalom vemena? Chovateľ asi dosť ťažko. Ten sa bude snažiť sporiť na nesprávnom mieste t.j. aby predal mlieko za čo najnižšie výrobné náklady, často aj na úkor nedodržiavania veterinárnych a hygienických predpisov. Tento malý farmár nemá finančné prostriedky na nákup chladiarenskej techniky, dezinfekčných prosriedkov a technológie maloobchodných prevádzkárni, či na vybavenie sociálnych priestorov pre svojích zamestnancov. Aká je a bude záruka, že naozaj budú dodržiavané ochranné doby po liečení zvierat liečivami napr.antibiotikami? Ako to bude s inhibičnými látkami v mlieku pri tomto tomto type predaja? Štátna veterinárna a potravinova správa asi teraz ťažko zabezpečí trvalý dozor nad hygienickou nezávadnosťou potravín pri predaji z dvora, limitujú ju nielen financie, ale aj časová náročnosť zabezpečenia tohto dozoru, resp.odberu vzoriek. Mnohí kompetentní sa tvária, že je už všetko v poriadku. Prax je však často iná. Pri predaji mäsa z dvora je situácia ešte horšia. Dnešná legislatíva neumožńuje zabíjať zvieratá inde, ako na bitúnku, kvôli BSE- spongiformnej encephalophatii-chorobe šialených kráv. Musia byť spĺnené náročné hygienické kritéria, lebo sa pritom pracuje so zvlášť nebezpečným materiálom. Výnimku tvorí iba mladý dobytok, ktorý sa môže zabíť pre vlastnú spotrebu. Predaj z dvora, hlavne u mäsa z hovädzieho dobytka je ekonomický nezaujímavý. Brzdou je aj skostnatelá legislatíva a byrokracia, ktorá spôsobuje problémy malým a stredným farmárom. U iných druhov mäsa je to priechodnejšie, ale sa musí zabezpečíť kontola zvierat pred resp. po zabití zo strany veterinárnej služby. Pri tomto spôsobe predaja vždy hrozí možnosť nedodržiavania veterinárno-hygienických predpisov a následnej možnosti ohrozenia zdravia ľudí, hlavne bakteriálnymi ochoreniami-ako sú napr. salmonelóza, listerióza, atď. Tento aspekt veterinárnej prevencie a ochrany zdravia ľudí musí byť exaktne zakomponovaný v nariadení vlády, ako aj výkon dozoru resp. spôsobu kontroly zverozdravotných opatrení pri predaji z dvora. Chovateľ, niekedy viac ako je to únosné sleduje iba svoje ekonomické ciele, aj na úkor ohrozenia zdravia ľudí. Nie je vylúčené, že sa bude snažiť zabíjať so zdravými zvieratami aj choré kusy. Preto sú zvlášť dôležité aj veterinárno hygienické podmienky a kontrola ich dodržiavania zo strany regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, obzvlášť pri tomto type predaja, lebo ináč je to iba čisto populistický krok, ktorý napácha viacej škody ako úžitku pre farmára aj spotrebiteľa.

Ján Gaborčík

Ján Gaborčík

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Spišiak - nie celkom "slepý". Súkromný vetrinárny lekár so záľubou komentovať politické dianie formou článkov resp. básní. Iné záujmy - šport, história,varhany, šachy, príroda.Obľúbená pieseň: Goraľu, czi či ne žaľ. Pod úbočou... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu