reklama

Prvá lyžovačka-r.1930 I. časť

Budem sa Vám snažiť priblížiť osobný zážitok z chlapčenských čias mojho otca, ktorý zanechal v písomnej forme pre svojich vnukov. Text som korigoval. Moja rodná dedinka, ako mnohé iné v tej dobe, žila vlastným životom odrezaná od sveta. Pozostávala zo šesťdesiatich domčekov, roztiahnutých v údoli potôčika na upätí Spišskej Magury, s výhľadom na Belianské a Vysoké Tatry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Ku každému z týchto šesťdesiatich domčekov patrili hospodárske staviská, stodola, maštaľ, chlievy, studňa a hnojisko. Žili a hospodárili tu malí gazdovia. Na rovinkách okolo potoka, briežkoch a svahoch boli políčka. Dlhšie, kratšie, užšie a širšie, ako ich generácie po stáročia dedili a delili. Každý domček na priedomí mal malú záhradku na zeleninu a kvety. Obyčajne za stodolou mal väčšiu, s niekoľkými ovocnými stromami, ríbezľovými a egrešovými kríkmi. Obyvateľstvo predstavovalo dvesto "duší". Najviac bolo Slovákov, no žili tu aj Nemci, Poliaci, Rusíni a dve rodiny židov. Na verejnosti sa hovorilo po slovensky. Podĺa náboženstva sa delili na katolíkov, evanjelikov, grekokatolíkov, židov a bez vyznania. V dedinke boli dva kostolíky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre nás deti to bol veľký zážitok, keď nás kostolník prizval na výpomoc k zvoneniu. Zvádzali sme súboje, ktorí z nás budú pomáhať zvoniť kostolníkovi. Keď si myslite, že sme sa nudili, tak ste na omyle. Nič nám nechýbalo. Boli sme zdraví, živí, neposední a vynaliezaví. Naš detský svet bol plný kamarátstva, fantázie a skĺbila sa v ňom práca s hrou. Vypomáhali sme pásť husi, kravy, ovce, polievať plátno atď. Zbierali sme kamene z políčok, vypichovali bodliače z obilia, vyberali burinu zo zemiakov. Večer sme sa hrali na naháňačku, či skrývačku a na na zbojníkov.

Podľa kalendára v roku 1930 mala byť už za dva týždne jar. Prihodilo sa niečo nezvyčajné. V tomto zákutí Tatier , medzi vrchami tronilá taká krásna zima, že ženy ešte usilovne priadli. Krosná ešte nezaujali svoje miestá, takže nebolo potrebné navíjať nite na cievky a my sme boli bez práce a bez dozoru. Zima stále vládla, cencule pri pade cengali, snehu bolo dosť a o kĺzačku sa staral zrkadlový lesklý potôčik. Sneh nás vábil na úbočia a ľad na potôčik. Vtedy topánky väčšina z nás mála iba jedne, a keď sme nimi prerážali ľad, podošva sa z nich "odškerila" a to neveštilo nič dobrého. Premočení do gatí a ponad kolená, sme to vonku ani necítili. Všetko bolo zamrznuté, topánky ako z kovu, nohavice ako plechové rúry. Horšie to bolo doma v teple, keď to rozmrzlo.Topánky črkali, nohavice slzili s nami pod otcovým remeňom, až sa okolo nás vytvorila riadná mláka. Nuž, ale chorí sme neboli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V isté marcové ráno v r.1930 sa v rajóne nášho chotára dialo čosi nezvyčajné. Zbadali sme, že spoza veľkej hory sa prikrádajú nejaké postavy, čo "vybičovali" našú chlapčenskú zvedavosť do krajnosti. Pohybovali sa na snehu, po závejoch akoby ich niečo nadnášalo. Tá biela postava sa ešte odstrkovala nejakými palicami, čo sa nezabárali do snehu. Išli po tom snehu ako na krídlach, len sa za nimi kúdolilo. Postáv bolo veľa a pred sebou sa skrývali. Zvedavosť naša bola veľká, no odvaha zajačia, keď si vám tu postavy znenazdajky ľahli do snehu. Z toho miesta vyšľahli plamienky, tresklo ako hrom a potom sa vzniesol modrý obláčik dymu. My sme radšej nabrali kurz domov a hľadali vysvetlenie u starších a skúsenejších. Otec, akoby nič povedal, že horský strelecký pluk tu má cvičenie. Vojaci sa maskovali bielými plachtami a cvičenie robia na skijach, a sem tam po sebe vystrelia slepými nábojmi. No tu ho maš! Záhada sa vysvetlila, neboli pochybnosti, veď otec bol richtárom a ten len tak hocičo do vetra nepovedal. Fíha! Vojaci! A už nás v izbe nebolo. Co som sa dozvedel, tak som porozprával, aj kamárati sa niečo dozvedeli. Rozoberali sme, ako rýchlo prechádzali po závejoch a nezapadali. Vysvetľoval som: "To preto, že mali skije". Nechápavo hľadeli na mňa. Čo to má byť? Nuž otec nám povedal, že pánkovia sa chodia v zime na tých tenkých doskách skijovať. Nevedia od roztopaše čo robiť, tak sa chodia na nich spúšťať aj z kopcov a briežkoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj my sme to chceli skúsiť. Pánkovia!.....Stopy po vojakoch zostali. V snehu boli dva koľaje vedľa seba a stredom každej sa tiahol pásik. Skije vraj majú taký žliabok, aby šli rovno. Tie dosky-skije sme mali správne nazývať lyže. Na hornom Spiši, osídlenom bohatšími Nemcami, ktorí mali aj lyžiarskú výstroj, sa používal názov skije. Takto ho prebralo obyvateľstvo do hovorovej reči. V škole nás poučili, že tie dosky na spúšťanie sú slovensky lyže a na nich sa lyžuje a nie skijuje. Lyžovať sme sa chceli, ale odkiaľ tie lyže zobrať? Ako vyzerajú a z čoho sú? Čím sa držia na nohách a ako sa na nich jazdí? V čom to je, že udržia lyžiara na snehu a môže ich riadiť? Z čoho sú palice a prečo sa nezabárajú do snehu? To bolo problémov. Naša výzvedná služba pracovala a úspech sa dostavil. Výskum, vývoj a výroba lyží prebiehala inkognito večer v richtárovej dielni. Vedúcu úlohu pri výrobe lyží sme zohrali spolu so starším bratom. Komplet nové lyže s viazaním sme dodávali kamarátom za korunu. Palice sme nedodávali, liesok na kraji potoka bolo dosť, tak si každý vyrobil na mieru. Dodávali sme lyže aj s viazaním. Zarobili sme na tom "podniku" cca 40 korún. V roku 1930 to bo slušný peniaz. Odkiaľ mali naši kamarati peniaze, sme neskúmali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno, keď už slnko bolo vyššie, bol štvrtok-voľný deň. Nemuseli sme do školy, tak sme sa aj s lyžami vyrojili na úbočie malej hory, každý si chcel užiť prvú lyžovačku. Predtým sme s bratom navštivili trafikanta, ktorý okrem fajčiva predával aj cukríky a čokoládu. Tá mu nešla prilíš na odbyt, lebo pre obyčajných ľudí bola drahá. Peniaze boli na iné veci. Pre takých úspešných podnikateľov, akými sme boli my, už nebola nedostupná. Tablička mliečnej čokolády za päťdesiat halierov. Slinky sa nám zbiehali. Odvážne sme poprosili desať tabličiek, šemotiac v ruke peniazmi, aby si trafikant nebodaj nemyslel, že na to nemáme. Keď sme zaplatili v hotovosti, tak sa na nás aj usmieval. Do večera sme ho navštivili viac-krát, až sa cela štyridsiatka presťahovala k nemu. S kamarátmi sme sa podelili, aby sme mali dostatočný elán do prvej lyžovačky. Bol to masový šport, lyžovalo všetko-od šiestich do štrnástich rokov. Nebola núdza o exibičné výkony-lietalo sa vzduchom, niektorí vynikali v akrobácii. Výskot,smiech aj plač priťahovali obecenstvo. Mládenci a dievčatá nechali robotu robotou a prišli sa pozrieť z blízka na nádeje bieleho športu. Mamky a babky prestali priasť a pritískali tváre k oblokom, aby lepšie videli, čo sa na úbočí robí. Otcovia vo dvoroch prestali osekávať haluzinu a pozerali, čo ich ratolesti vyvádzajú. Žonglérstvom bola jazda na tých tzv.lyžiach. Boli to obyčajné dýhy zo suda, po dlžke mierne zaoblené, vpredu i vzadu vykrivené do hora a zo spodu bez vodiacej rýhy. Remienok pribitý na dýhu v strede tak, aby sa mohla doň vložiť špica topánky. Mierne povedané, životu nebezpečný bol zjazd na takých lyžiach, dole príkrym svahom pozľadovateľom snehu. Kto sa nebál a odštartoval, bol v rukách osudu, lebo nevedel, ktorým smerom pôjde, a kde sa zastaví. Niektorí sa krútili, iní sa rútili po krtincoch vo veľkej rýchlosti a nevedeli ako zabrzdiť, tak sa hádzali na zem. Brzdili celým telom, nosom, bradou, rukami i nohami. Odreniny na rukách, nohách a hrče na hlavách boli bežnou vecou. Na podliatiny, škriabance a opuchy sa neprihliadalo. Šťastím bolo, že sa nestal nijaký vážny úraz. Podĺa výkonu a nálady rodičov sme boli mnohí odmenení aj remeňom, či paličkovou masťou. Lyžovačka skončila so západom slnka, ohlas mala veľký. Starší iba krútili hlavami, veď oni ani poriadne sánky nemali a nie to ešte lyže. Všetko by sa ututlalo a celkom dobre dopadlo, keby... /pokračovanie nabudúce/

Ján Gaborčík

Ján Gaborčík

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Spišiak - nie celkom "slepý". Súkromný vetrinárny lekár so záľubou komentovať politické dianie formou článkov resp. básní. Iné záujmy - šport, história,varhany, šachy, príroda.Obľúbená pieseň: Goraľu, czi či ne žaľ. Pod úbočou... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu