Do tohto červeného mora mohol parlament pustiť aspoň kvapku inej farby. Stačilo by, aby poslanci Smeru dali veľkodušne zelenú Františkovi Mikloškovi pri voľbe šéfa Ústavu pamäti národa. Ale nie. Aj ÚPN bude červený. A riadne.
Ústav mohol mať slušného predsedu. Nielen v osobe Františka Mikloška. Aj prípadné zvolenie jeho protikandidáta Juraja Kalinu dávalo nádej, že sa do ÚPN vráti odvaha a sloboda.
Juraja Kalinu, svojho vlastného kandidáta však červení poslanci nakoniec stiahli. A tu sú dôvody, zaznamenané agentúrou SITA:
"Prekážalo im, že Kalina pôsobil v ÚPN v období Jána Langoša, keď sa podľa nich strácali zväzky, vynášali dokumenty zamestnancami mimo archív či dochádzalo k škandalizovaniu mien tzv. agentov ŠtB, ktoré boli promptne posúvané médiám."
Že sa nečervenajú...
Nebyť Jána Langoša dnes žiaden Ústav pamäti národa neexistuje.
Nebyť Ústavu pamäti národa je dnes verejný život plný eštebákov, ktorí za bývalého režimu udávali svojich kolegov, priateľov a rodinných príslušníkov.
Tábor červených to asi nesleduje, ale zoznam agentov ŠtB je verejne prístupný na stránke ÚPN. Ich osobné spisy sú verejne prístupné v Archíve ÚPN. Nikto nikdy nič nemusel promptne posúvať médiám. Ale strane, pre ktorú je ŠtB červené súkno, sa to zbytočne vysvetluje.
