Pred rokom a pol som netušil kto je Marián Kuffa, no potom som sa nejakou náhodou dostal na youtube k jeho kázni s názvom : Cesta pýchy a cesta pokory. Po tom ako som si ju vypočul, som si pohľadal informácie o tomto farárovi. Nakoniec som sa dostal aj k filmu o farárovi zo Žakoviec, ktorý dokázal o mnoho viac ako ktokoľvek iný vo vzťahu k pomoci tým najodkázanejším (bývalým väzňom, bezdomovcom, cigáňom,opusteným ľuďom najrôznejšieho veku, a dokonca aj homosexuálom..).
Dnes s úžasom čítam články ľudí, ktorí majú plné ústa slov o láske, porozumení, tolerancii, pričom títo ľudia si neuvedomujú, že sami postrádajú lásku, porozumenie a toleranciu voči svojim blížnym(v tomto prípade voči M.Kuffovi), ktorí majú iné názory a pohľad na svet. Také niečo sa dá pochopiť u mladých ľudí a snáď aj odpustiť, no u Štefana Hríba, ktorého som si doteraz celkom vážil a pokladal ho za človeka, ktorý si vie držať odstup a zdravý úsudok to len ťažko pochopím..
Je smutné, keď si ľudia ktorí sa cítia byť diskriminovaní a odsudzovaní(ich podporovatelia a sympatizanti) neuvedomia, že oni sami odsudzujú a diskriminujú ľudí ktorí majú na ich status(neviem ako to nazvať..) iný/kritický názor. Takýto ľudia svojim správaním v konečnom dôsledku len dokazujú, že sa vôbec nelíšia od väčšinovej spoločnosti. Tz. tej spoločnosti ktorá odsudzuje gayov a lezby.
Každý jeden človek na Slovensku sa musí naučiť rešpektovať názory druhého človeka, nech by ho tie názory akokoľvek hnevali. Kľudne ich môže aj kritizovať, no nie spôsobom aký predvádzajú dnes niektorí ľudia(prirovnávanie M. Kuffu k fašistom..).
