Po asi 5-10 minútach ktoré sa pani čudovala, že som sa len tak zjavil v jej útulnej kancelárii, som si vypočul základné informácie o zložitosti celého procesu zmapovania pozemkov a toho čo na nich rastie, a následného vyhodnotenia, že všetko treba vyrúbať. Dozvedel som sa, že na celom procese participovali najmä obec Vígľaš, správca toku Slatina- vodohospodári-povodie Hrona, slovenský pozemkový fond, úrad katastra nehnuteľností, okresný úrad ŽP. Samozrejme iniciátorom bolo miestne družstvo ktoré potrebuje drevoštiepku pre svoju kotolňu v Detve.
Medzi rečou mi pani úradníčka povedala, že pôvodne chceli vyrúbať aj stromy ktoré rastú na brehoch Slatiny prijamo vo Vígľaši, no nejaký hlúpy" človek argumentoval proti tomu a použil na to nejaké zákony/nariadenia či predpisy(nepamätám si už presne o čo išlo). A tak ich oni(všetci úradníci + družstvo) nemohli vyrúbať, pritom tam tie stromy strašne zavadzajú a znečisťujú okolie. Je to hrozné!!!! (povedala úradníčka).
Tejto pani asi bolo zbytočné vysvetľovať čo je to územný systém ekologickej stability, čo je Rámsarský dohovor a na ochranu čoho slúži. Tiež by bolo zbytočné začať točiť o tom, že výrubom drevín a krovín sa vysušuje krajina a mení sa mikroklíma. Alebo, že bez živých koreňov stromov na brehoch rieky sa mnoho pôdy z týchto brehov odplavý preč z krajiny. To, že 1 cm pôdy sa v našich podmienkach tvorí od sto rokov vyššie, a že preto je pôda vzácnejšia než zlato, to by bolo asi pre bežného inžiniera sediaceho na úrade 30 rokov veľmi ťažké pochopiť.
A tak som sa pobral domov, no mal som veľmi zlý pocit, bál som sa, že to rúbanie bolo len začiatkom konca stromov v našej krajine. Nemýlil som sa, pretože v lete som si urobil pekný výlet na biku ku salašu nedaleko Kocaňského potoka(to je tiež nedaleko Vígľaša a Klokoča). To čo ma tam čakalo bolo hrozné, temer všetky stromy z brehov boli zmasakrované, pritom sa jednalo o podhorský tok na ktorom je nenormálne nemať stromy.
V zime prišlo k najhoršiemu v podobe nového zákona o ochrane prírody a krajiny ktorý predložil pán minister životného prostredia do parlamentu. V tom zákone, ktorý sa samozrejme schválil, boli zmeny v časti týkajúej sa povoľovania výrubov stromov vo voľnej krajine. Samozrejme to bolo celé o zjednodušení výrubov a argumentovalo sa, že je vraj nevyužívaná poľnohospodárska pôda ohrozená rýchlo postupujúcou sukcesiou drevinovej vegetácie, ktorú treba nivočiť až tak rýchlo, že nie je čas na vybavovanie povolení. Mierne to síce nesedí, pretože obvod kmeňov krov a mladých stromov ktorými zarastajú polia nedosahuje ani 40 cm. Práve 40 cm obvod bol v pôvodnom zákone stanovený ako hranica nad ktorou je už potrebné povľovacie konanie k výrubu dreviny. V novom zákone to už bolo 80 cm obvod kmeňa, hoci žiadna sukcesná drevina ktorá vyrástla za posledných 24 rokov takú hrúbku mohla dosiahnuť len v prípade, že by brala steroidy :) Samozrejme si robím srandu, veď čo iné mi ostáva pri takých argumentoch ministerstva a poľnohospodársko- drevoštiepkárskych lobistov?
Tak či tak, je jedno kto presvedčil úradníkov na rôznych úrovniach štátnej správy aby dávali povolenia a podielali sa na devastácii krajiny. Dôležité je vedieť, že sa to v žiadnom prípade nedialo a ani nedeje v súlade so zákonom a môže sa to diať len vťaka absolútnej právnej ale aj odbornej nekompetentnosti úradníkov a policajtov samozrejme. Keby to tak nebolo vyzeralo by naše okolie trocha inak.
Myslím si, že za stav v ktorom je dnes naša príroda, najmä jej časti v otvorenej poľnohospodárskej krajine, ktorá je už z veľkej časti pozbavená drevín môže aj Peter Žiga z Košíc, ktorý sa stal akousi zhodou okolností pred dvomi rokmi ministrom Životného prostredia a nechal sa presvedčiť hŕstkou hyen, aby zmenil zákon tak, aby sa mohol na Slovensku zrúbať každý jeden strom a krík mimo lesa. Peter nesie politickú zodpovednosť a mal by odísť..
PS: Už na jar nebol problém vďaka otvorenému prístupu pánov úradníkov s výrubom zdravých topoľov a aj iných druhov drevín s obvodom kmeňa 100-150 cm. Viď. fotky. Latinský názov topoľa je Populus
