A tak som sa ocitol v prvej línii nevyhlásenej, no skutočnej vojny. Vojny s ľudskou ignoranciou, nenávisťou a závisťou. Hoci sa to nezdá, aj taká drobnosť ako je letmé verejné – mediálne vyjadrenie sympatií voči mediálne známej osobe či politikovi môže mať na život človeka zásadné dopady, veď koniec koncov posúďte sami : „precital som si tvoj clanok a musim skonstatovat, ze tak dokonale trcat niekoho zo zadku toho druheho som este nevidel.“
To bola jedna z viacerých veľmi sa na seba ponášajúcich reakcií, na môj článok a, na moje obhajovanie Igora Matoviča. Napriek tomu som rád, že ho môžem obhajovať a najmä som rád, že Matovič otvoril zase jednu z veľmi dôležitých tém o ktorých sa musí hovoriť, a ja si pri tom aspoň môžem preštudovať reakcie bežných“ ľuďí. Bohužiaľ väčšina ľudí reaguje vždy tým starým spôsobom vžitým snáď od dôb svätého Cyrila a Metoda tz., že namiesto toho aby počúvali a myšlienky sústredili na riešenie problému, tak väčšinou riešia človeka čo o probléme hovorí. Presne to sa stalo aj dnes, keď otvoril Igor Matovič ústa a povedal na rovinu, že ho Rado Procházka navádzal na podvod- krátenie dane, alebo inak povedané, na trestný čin. O pár hodín na to už bol na blogu zúrivý článok v ktorom sa prirovnával Igor Matovič k Vladimírovi Mečiarovi .. Večer pribudol ďalší článok a pomedzi to som si prečítal niekoľko aspon pre mňa veľmi zarážajúcich reakcií ľudí, ktorí sa asi ani neobťažovali pozrieť si tlačovú besedu Matoviča, rsp. aspon si prečítať článok na Sme, či v inom periodiku.
Mediálny odborníci hovoria, že kampaň Rada Procházku bola podozrivo lacná na to koľko priestoru mal v médiách a aj na bilbordoch. Ako to len ten milý chlapec urobil, že mal za tak málo peňazí, tak veľa muziky.. Hmm..
