Kde bolo, tam bolo. Kde sa voda sypala a piesok lial, kde zdravý rozum už roky absentoval, existovalo jedno nemenované zariadenie. S milou pani riaditeľkou, jej ešte milšími poskokmi a v neposlednom rade najmilšími poddanými, ktorí robili všetko preto, aby sa zavďačili. Ale čo sa nestalo?! Nádhernú idylku narušil príchod zásadovej, pravdovravnej a inak extrémne konfliktnej osoby, ktorá sa vždy bila za spravodlivosť, rovnaký prístup ku všetkým a hlavne za používanie zdravého sedliackeho rozumu.
Táto osoba však "neoperovala" sama. Mala "spojencov", ktorí sa pozastavovali nad rovnakými vecami, ktorí mali rovnaký názor na fungovanie celého "cirkusu", ktorí komentovali, rozčuľovali sa, riešili. No len do momentu, kým nenastal prudký zlom. Milá pani riaditeľka sa spolu s poskokmi rozhodla, že viac nebudú tolerovať výstupy konfliktnej osoby, že nebudú počúvať krutú pravdu z úst niekoho, kto im nesiaha ani po členky, že musia urobiť niečo, čo dotyčnú osobu prinúti k tomu, aby sama odišla. Bingo. Podarilo sa. Papier znesie veľa.
V ten moment sa stal zázrak. Všetky kamarátky sa stratili. Nebolo viac nikoho, kto by bol nespokojný. Nikoho, kto by mal odlišný názor, ako pani riaditeľka. Nikoho. Konfliktná si to vyžrala sama a pekne aj s čerešničkou na torte. Do popuku.
Napokon odišla. Sama. Nemala inú možnosť. Zásadoví ľudia to nemajú v živote ľahké. Naopak tí, ktorí propagujú známy šport zvaný "riťolezectvo", tí si dokážu šplhnúť až hore. ;)) Nehovoriac o hereckých výkonoch niektorých protagonistov, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v Holywoode :D Že KAMOŠKY...Čau, adios, arrivederci.
Poučenie z príbehu:
-za KAŽDÝCH okolností súhlasiť so zamestnávateľom: keď povie, že modrá je zelená, tak to tak je, aj keby to bola ružová :D
-za ŽIADNYCH okolností nevyjadrovať svoj názor, na to nemáte nárok! (nežijeme predsa v demokracii!)
-treba robiť aj za druhých: čo na tom, že Vy ste slabšie finančne ohodnotený/á ako ten, čo nič nerobí. Vydržte! Neskôr Vás odmenia "poznámkou" alebo strhnutím peňazí :D
-pomáhajte ostatným: neskôr, keď budete potrebovať pomoc a podporu Vy, ostatní zmiznú
-verte v priateľstvo a kolegialitu: a nakoniec Vám práve tí, od ktorých by ste to ani vo sne nečakali, bodnú do chrbta. Odzadu, podotýkam. :)
Ľúto mi je iba za tými, o ktorých mi celý čas išlo a ktorí tým všetkým trpia. S tým už ale nič nespravím.
(My personal experience.)
P.S. Pozdravujem pani riaditeľku, riťolezov a aj poddaných. Mám sa dobre, odkazujem. Nemohlo sa mi stať nič lepšie ako to, že som včas opustila dávno sa potápajúcu loď (v hodine "h", resp. o 5 minút 12). Ostatní nech ďalej pokračujú. Každému, čo mu patrí. ;)))
