...tento pojem sa v našom slovníku objavil koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Počet ľudí trpiacich potravinovou alergiou sa odvtedy z roka na rok zvyšuje, v súčasnosti postihuje toto ochorenie v krajinách EÚ viac ako 2% dospelej populácie a 10% detí do troch rokov - v praxi to znamená 6 až 8 miliónov ľudí.
Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi bola prevažná väčšina alergických jedincov alergická iba na jednu potravinu, v súčasnosti rastie počet tzv. polyvalentných potravinových alergií - odhaduje sa, že nimi trpí 12-15% všetkých diagnostikovaných alergikov. Rastie aj výskyt tzv. skrížených potravinových alergií - napr. človek alergický na peľ brezy môže byť v čase kvitnutia tohto stromu alergický aj na orechy a kôstkovité ovocie.
Interval medzi po skonzumovaním alergizujúcej potraviny a prejavom alergickej reakcie môže byť rozlične dlhý - zvyčajne však býva v rozmedzí od šiestich do dvadsiatich štyroch hodín. Najčastejším prejavom potravinovej alergie u detí je atopická dermatitída (80% alergických dojčiat). Žihľavka alebo Qinckeho edém (opuch tváre, perí alebo ktorejkoľvek inej časti tela), sú u malých detí vzácne, vekom sa však ich výskyt zvyšuje.
U detí predškolského veku sa kožné prejavy zmierňujú a nahrádza alebo dopĺňa ich alergická nádcha, bronchitída a astma. Zriedkavejšie sa potravinová alergia u detí prejavuje nevoľnosťou, bolesťami brucha, hnačkou alebo naopak zápchou.
V najzávažnejších prípadoch môže dôjsť k tzv. anfylaktickej reakcii, ktorá sa prejaví súčasne opuchmi, svrbením, dusením, bolesťami brucha a poklesom krvného tlaku s poruchou vedomia. Anafylaktická reakcia sa vyznačuje veľmi rýchlym nástupom a bez okamžitého podania antihistaminík a kortikoidov vedie k úmrtiu. Príčinou býva zlyhanie krvného obehu a/alebo udusenie v dôsledku opuchu hrdla.
Na základe rozborov život ohrozujúcich a smrteľných anafylaxií boli stanovené najmenšie množstvá jednotlivých potravín, ktoré môžu vyvolať alergické príznaky u najviac citlivých osôb, tzv. prahové dávky: u extrémne citlivých pacientov, môže byť prahová dávka už 0,005 mg kravského mlieka alebo 0,002 mg slepačieho vajca.
V súčasnosti je potravinová alergia neliečiteľná. Postihnutí jedinci sa môžu prejavom svojho ochorenia vyhnúť jedine dôslednou a dlhodobou eliminačnou diétou, teda tzv. nulovou toleranciu k výskytu alergénu. Dôslednosť eliminačnej diéty spočíva v tom, že ak je dieťa alergické na bielkovinu kravského mlieka (BKM), nebude konzumovať mlieko ani mliečne výrobky v žiadnej podobe - teda ani v polievkach, omáčkach, koláčoch, či cukrovinkách. Dlhodobosť máva v prípade potravinových alergií spravidla horizont niekoľkých rokov...
Každé porušenie eliminačnej diéty - hoci aj s tým najlepším úmyslom (príčinlivá susedka tajne dopraje dieťaťu s alergiou BKM mliečnu čokoládu, lebo „chúďatko, ono ani nevie, aké je to dobré") - len predlžuje jej trvanie.
Potravinová alergia má však aj zopár benefitov - naučí vás premýšľať nad tým, čo vlastne jeme, donúti vás čítať informácie o zložení jednotlivých potravín či hotových jedál a celkom určite pomerne rýchlo zlepší aj vaše kulinárske schopnosti - dospejete totiž k poznaniu, že je omnoho bezpečnejšie uvariť si jedlo, ktorého zloženie poznáte, ako dôverovať výrobcom hotových pokrmov. Keď sa to tak vezme, potravinová alergia je vlastne zaujímavá šanca, ako nadobudnúť zodpovednejší vzťah k svojmu zdraviu...
