„Už od leta sme nemali skoro žiadnych zákazníkov. Marek vravel, že už bude len horšie. Tak sme galantériu zavreli a ostala nám len oprava odevov. Ktovie či z toho vyžijeme...“ rozprávala smutne Marienka svojej babičke Boženke. „Zostali nám hory kvalitnej bio vlny na pletenie. Nevieme, čo s ňu urobiť, babi. Môžeme Ti to tu nechať? Ty už niečo vymyslíš,“ pokračovala.
Babička Boženka súhlasila a ponúkla svojej vnučke Marienke ďalšiu šálku čaju. Vedela, že sa to nejak vyrieši. Len treba byť trpezlivý. A veriť. Osud bol k nej láskavý. Mala milujúceho manžela, vydarenú dcéru, ochotného zaťa a roztomilú vnučku. Bývala v útulnom byte a mala za sebou krásnu kariéru knihovníčky. Mala v živote viac šťastia ako väčšina.
V posledných rokoch často premýšľala, ako všetko to požehnanie zmysluplne vrátiť. Ako pomôcť ostatným so silami, ktoré jej ešte zostávajú. Posledné roky sa učila žiť s Alzheimerovou chorobou. Denne cvičila telo aj pamäť. Ďakovala za to, čo ešte dokáže. Mohla žiť doma, bola viac menej samostatná a manžel Jožko jej v tých náročnejších veciach rád pomohol. Aj v tomto mala v živote viac šťastia ako väčšina.
Hora vlny od vnučky Marienky bola pre babičku Boženku veľmi lákavá. Vždy rada plietla. No všetkých, čo poznala už zásobila čiapkami, rukavicami a svetrami na tri ďalšie životy. „Komu by tak mohla urobiť radosť?“ premýšľala nahlas. Ani sa nenazdala a jej ruky začali samé od seba pohybovať ihlicami. „Niekto sa už nájde,“ povedala si a spokojne sa usmiala.
Hneď ďalší deň si Boženka všimla, že deti z vchodu naproti chodia vonku aj teraz uprostred zimy bez čiapky a rukavíc. Poznala ich mamu a vedela, že je starostlivá. Určite by ich takto nepustila vonku, keby mala inú možnosť.
Uplietla tri čiapky a tri páry rukavíc. Pre dievčatká červené a pre najmladšieho chlapčeka zelené. Zabalila ich do igelitových vrecúšok, napísala menovky a nasledujúce ráno ich zavesila na zábradlie pred bytovkou naproti. Do obeda boli vrecúška preč. Večer sa na rovnakom mieste objavil veľký ručne kreslený plagát s tromi slovami: „Ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme.“
Boženku tento úspech veľmi povzbudil a plietla ďalej. Jožko videl, ako Boženke svietia oči a vedel, že vymyslela ďalší tvorivý projekt. Hneď sa jej opýtal, ako môže pomôcť. Keďže Boženka dobre poznala silné stránky svojho manžela, poverila ho balením a vyhľadávaním nových miest na zavesenie darčekov.
Ako krízový manažér Jožka hneď napadlo, ako poistiť úspech manželkinho projektu. „Vieš, drahá, niektorí poctiví ľudia v núdzi si môžu pomyslieť, že tie čiapky niekto stratil. A nevezmú si ich. Čo keby sme pridali nejakú ceduľku?“ navrhol Jožko. „Máš pravdu, Jožko. Ty myslíš úplne na všetko! Ďakujem Ti,“ zaradovala sa Janka.
A tak Jožko okrem balenia, tlačil a lepil štítky s milou správou: „Nikto ma tu nezabudol. Som láskavá čiapka. Vezmite si ma, keď Vám je zima.“ V rámci spoločných prechádzok potom chodil s Boženkou na vytipované miesta vešať balíčky s teplými čiapkami a rukavicami. Onedlho už obchádzali okolité dedinky a cez víkendy plánovali výlety do vzdialenejších miest.
Keď Boženkine kamarátky zistili, čo po večeroch robí, hneď sa chceli pridať. Stretávali sa po večeroch, plietli a zdieľali príbehy. Cítili sa užitočné. A ako múdro poznamenala najstaršia z nich: „Všetko je lepšie, ako celé večery deň pozerať televíziu.“
„Babi, to ty si založila Klub láskavých čiapok?“ opýtala sa vnučka Marienka. „Klub čoho?“ opýtala sa prekvapene Boženka. „No niekto roznášala ručne pletené čiapky a rukavice po okolí. Všade na sociálny sieťach vidím čiapky z našej vlny. Ľudia sa fotia s nájdenými čiapkami a rukavicami a ďakujú za darček. Niektorí vás prezývajú Klub láskavých čiapok. Iní sa pýtajú, kde si môžu kúpiť takú kvalitnú vlnu,“ rozprávala nadšene Marienka.
„To je úžasné! Na moju dušu! Klub láskavých čiapok! To je dobrý názov. Keď to poviem večer babám budú mať radosť,“ usmiala spokojne sa babička Boženka.
„A to nie je všetko. Ohlasov je toľko, že si s Marekom myslíme, že znovu otvoríme galantériu – tentokrát ako online obchod. A to vďaka Tebe! Zachránila si nás pred krachom,“ povedala Marienka a objala babičku Boženku.
