Gabriela Sabolová
Ako Viktor objavil prameň skutočnej mladosti
Viktor a Andrea mali spoločné hobby, ktoré držali v tajnosti skoro tak dlho, ako trvalo ich manželstvo.
Verím, že všetci si zaslúžime radostný a pokojný život. V súčasnom rýchlom a nepredvídateľnom svete je to však často veľká výzva. Je toľko vecí, ktoré nemáme pod kontrolou. Náš postoj k životu a životný štýl však áno. Píšem o tom, ako si naplno užiť zlaté roky života. Viac na lepsiapamat.sk. Zoznam autorových rubrík: Príbehy
Viktor a Andrea mali spoločné hobby, ktoré držali v tajnosti skoro tak dlho, ako trvalo ich manželstvo.
Čo tam po chudnutí do plaviek. Mne by stačilo, keby som sa takto o rok vošla do svojho obľúbeného kožuchu.
Každý nový vzor starostlivo plánovala. Votkala so nich lásku, hojnosť a šťastie. Použila obľúbené farby oboch snúbencov.
Ako som sa mohol stratiť v meste, kam chodím už 30 rokov na dovolenku. To by mi Jolanka poriadne vynadala...
Už od leta sme nemali skoro žiadnych zákazníkov. Marek vravel, že už bude len horšie.
„Ak o šesť mesiacov umriem, nemám čas čakať u lekára,“ povedal si rázne Paľko (69) a odkráčal z čakárne.
„Čo nepoužívaš, to stratíš. Takto to hovoria na mojich tréningoch pamäti,“ vysvetľovala Vierka.
Po úraze, ktorý ste prekonali, môžete mať veľmi silné bolesti. A proces rekonvalescencie bude dlhý.
Dnes je nedeľa, ale nie taká pohodová ako zvyčajne. Nie po tom, čo sa stalo v piatok.
Zavolal mi pán. Predstavil sa ako vedúci banky. Povedal, že ich bezpečnosť bola prelomená a hackeri kradnú moje peniaze.
Prvé prejavy Alzheimerovej choroby som si všimol, keď som poplietol recept na lievance.
„Nepríde. Nezavolá. Ba ani nezdvihne telefón,“ sťažovala sa Veronika. „Len podľa fotiek na facebooku viem, že žije.“
Miro sa s Julkou zoznámil v trafike. Obaja si prišli kúpiť žreb. Julka vyhrala 100 korún, Miro rande s Julkou.
Keď Olinke diagnostikovali Alzheimerovu chorobu, mala pocit, že ju jej telo zradilo. Celý život sa snažila žiť zdravo.
Dnes začal advent, spomienky sa dovalili ako prílivová vlna a pani Anike po tvári stekajú slzy.
„Kto mu ich mohol vziať? Svoje malé záhradníctvo úspešne vedie už viac ako 30 rokov! Nikdy nič nechýbalo.
Cez deň sa zamestnala, večery boli prázdne. Najťažšie bolo vojsť do kuchyne, tam boli všetky ich radostné spomienky.
„Viete, táto choroba ma toho naučila veľa. A ešte stále učí. Už viem, že potrebujem byť silný a mať veľa podpory."
„Evička, prišiel za tebou detektív Lech,“ oznámil Ondrej svojej manželke. „Výborne, ďakujem ti, drahý. Už bolo na čase.“
Alzheimer Amálke vzal mamu aj babičku. V poslednom čase sa jej do mysli vkradol strach, že teraz je na rade ona.