Pán Ivan sa už nemohol dočkať dôchodku. Konečne navštívi brata, ktorý žije už dlhé roky v Írsku, vráti sa k šachu a začne trénovať pamäť. V poslednej dobe ho trápilo, ako často si nemohol spomenúť na mená starých známych či pointy vtipov. Keď si jeho zmätenie všimla už aj jeho manželka, vedel, že s tým musí niečo urobiť.
Skôr než by však pán Ivan premenil svoje plány na skutočnosť, vnúčik Bertík (8) si zo školského výletu doniesol komplikovanú zlomeninu nohy. Operácia dopadla dobre, no rekonvalescencia mala trvať pár mesiacov. Miesto aktívneho odpočinku začal Ivan strážil vnúčika na plný úväzok. Aj keď chodil Bertík už do druhej triedy, hovoril len málokedy a vždy len krátke slová. Najradšej zo všetkého hral videohry alebo pozeral videá, na ktorých iní ľudia hrali videohry.
Prvé dni pána Ivana a Bertíka sa niesli v úplnom tichu. Pán Ivan si čítal noviny, Bertík hral videohru, pán Ivan varil, Bertík hral, pán Ivan volal Bertíka, aby si pripravil na večeru, Bertík prosil, aby mohol ešte hrať. Pán Ivan bol znepokojený, ale povedal si, že keď Bertík nevyjde zo svojho sveta, musí dedko za ním.
A tak mu nasledujúci deň pri raňajkách rozprával, ako ho trápi, že zabúda na mená kamarátov a že asi musí trénovať pamäť: „Vieš, Bertík, najlepšie mozog znovu naštartuješ, keď ho niečím prekvapíš. Potom sa začne s chuťou učiť a budovať nové spojenia. A presne to ja potrebujem. Naučil by si ma jednu z tvojich videohier?“ Bertík mlčky prikývol.
A tak začali hrať spolu. Pán Ivan sa snažil, ale zo začiatku sa mu veľmi nedarilo. Bertík mu musel veľa vecí opakovane vysvetľovať a ukazovať. Pán Ivan sa však nevzdal a prvý deň zvládol level jedna. Bertík mu vždy poradil, kde sa jeho postava musí schovať a kde bojovať. Na konci dňa bol pán Ivan príjemne unavený a rozjarený. Už dávno sa toľko nenasmial.
Pán Ivan a Bertík pokračovali v hraní videohier aj ďalšie dni. Keď si Bertík všimol, že dedkovi sa hra naozaj páči, začal mu rozprávať o ďalších postavách a ich vlastnostiach. Používal čoraz dlhšie vety a nadšene gestikuloval.
Pán Ivan chodil domov každý večer unavený, no šťastný. Manželka bola jeho novým hobby nadšená, a ako klinická psychologička mu hneď poslala pár klinických štúdií, ktoré zistili, že starší ľudia, ktorí pravidelne hrali akčné videohry, podali lepšie výkony v testoch pamäti a pozornosti.
A tak si pán Ivan svoje nové hobby ďalej rozvíjal. Hodinku denne hral na počítači, hodinku sa venoval pomalému behu v parku. Zlepšila sa nielen jeho pamäť, ale aj nálada.
Najväčšou odmenou pre neho bol však vnúčik Bertík. Keď ho najbližšie čakal pred školou, Bertík sa hneď chválil spolužiakom: „Môj dedko je cool, lebo nemá nudné hobby, ako šachy alebo petang. Môj dedko hrá videohry. Keď prídete na moje narodeniny, uvidíte. Všetkých vás porazí!“
