Cez deň sa ešte Mária ako tak dokázala rozptýliť, večer na ňu však doľahla samota. Najťažšie bolo pre ňu vojsť do kuchyne, pretože tam boli všetky ich radostné spomienky. Žltý hrniec jej pripomínal voňavé rizoto s čerstvými hríbikmi, čierna panvica zase cuketové placky.
Jej zosnulý manžel Erik bol šéfkuchár a celé roky prejavoval Márii svoju lásku tým, že jej varil. Kuchyňa bola vždy srdcom ich domova. Teraz bol Erik preč a Mária zostala sama. Niekedy ju premohol taký veľký žiaľ, že nemohla do ich spoločnej kuchyne ani len vojsť.
Vtedy sa posadila v obývačke na gauč a objednala si jedlo z donášky. Jedla priamo z plastových obalov pred televíziou. Objednávala si jedlá, ktoré jej vôbec nepripomínali manžela. Erik začínal vždy čerstvou zeleninou a kvalitnými obilninami. Mäso kupoval od kamaráta len na sviatky. Jeho jedlá boli ľahké a výživné.
A tak väčšinou večerala hamburger s hranolkami, omáčkou, pikantné kuracie krídelká alebo sushi. A na koniec to najlepšie – lahodnú čokoládovú penu, väčšinou dve až tri porcie. Nechala sa unášať pocitom uvoľnenia. Na chvíľu ju nič netrápilo. Existovala len bohatá chuť čokolády a postavy v televízii. Tie od nej nič nechceli. Prišli ju len pobaviť. A tak si v obývačke vytvorila bezpečné hniezdo. Únik.
Postupne prišla na to, že vôbec nemusí chodiť do obchodu. Všetko, čo potrebovala, si nechala priniesť až k dverám bytu. Televíziu mala zapnutú po celý deň, aby odohnala smútok a osamelosť. A keď Máriu večer prepadli chmúrne myšlienky, objednala si krabičky plné slaných, tučných a lahodných jedál z rýchleho občerstvenia. Nakoniec si Mária dala ešte tri porcie čokoládovej peny. Potom ju obostrela hmla príjemnej otupenosti a už ju nič netrápilo.
Po čase si Mária všimla, že ju táto mentálna hmla sprevádza aj cez deň. Keď sa stretla so známymi, často strácala niť rozhovoru. Niekedy si nemohla spomenúť na slovo, ktoré chcela použiť. Mala problém sa sústrediť aj na čítanie kníh. Postupne trávila stále viac času vo svojom bezpečnom hniezde pred televíziou.
Mária si čoraz ťažšie spomínala na mená starých známych, tu a tam zabudla na termín u kaderníčky a neustále niečo hľadala. Nič ju netešilo a mala problémy večer zaspať. Keď párkrát zabudla zamknúť dvere a vypnúť sporák, spozornela. „A je to tu! K tomu všetkému ma postihne ešte aj starecká demencia. Ja som to vedela, veď to máme v rodine.“
Objednala sa na ďalšie vyšetrenie, tentokrát na neurológiu. „Viete, paní Nováková, zhoršenie vašej pamäte mohla spôsobiť cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita, depresia alebo emočné prejedanie. Toto všetko sú významné rizikové faktory,“ povedal jej doktor.
„Môžem vám predpísať lieky a určite vám doporučujem začať s tréningom pamäti,“ poučil Máriu doktor. „Ale najdôležitejšie je prísť na to, prečo sa váš zdravotný stav tak rýchle zhoršil. Podľa vašej zdravotnej karty vidím, že pred tromi rokmi ste bola úplne zdravá. V tom by vám mohlo pomôcť pár rozhovorom s psychológom.“ pokračoval.
Chvíľu trvalo, než si Mária našla terapeutku, ktorej sa zdôverila. Rozhovorov bolo nakoniec treba omnoho viac, no Mária vytrvala. Postupne si uvedomila, že jej smútok za manželom bol tak veľký, že si ho nedovolila celý prežiť. Jedlo sa pre ňu stalo emočnou náplasťou, aby väčšinu času necítila vôbec nič.
Keď chce získať späť svoju pamäť a zdravie, bude si musieť dovoliť smútiť tak dlho a hlboko, ako bude treba. A hlavne prerobiť kuchyňu, aby si v nej zase mohla začať variť. Vedela, že Erik by si to tak prial.
