„Evička, prišiel za tebou detektív Lech,“ oznámil pán Ondrej svojej manželke. „Výborne, ďakujem ti, drahý. Už bolo na čase,“ poznamenala Evička a odložila pletenie do košíka. Potom sa zoširoka usmiala a zašvitorila: „Vitajte, pán detektív, už na vás čakám. Prišli ste sa so mnou porozprávať o vydieračovi slečny Králičkovej?“
„Ech, čo prosím? Nie, nie. Poslal ma váš syn Oliver. Chcel, aby som vám priniesol tieto lieky, keď teraz nemôžete chodiť von,“ odpovedal neisto detektív. „Viete, je ešte v službe, tak nemohol prísť sám. Veľmi vás pozdravuje a teší sa na nedeľný obed,“ dodal.
„Á, to je veľmi milé. Ďakujem pekne. Ale aj tak by sme sa mali porozprávať. Dáte si kávu alebo čaj?“ navrhla Evička. „Dobre, dám si kávu prosím. A ako vlastne viete, že slečnu Králičkovú niekto vydiera? U nás na stanici bola ešte len pred pár dňami,“ opýtal sa detektív.
„Videla som ju dnes, ako plače v sušiarni. Ukázala mi tie fotky, čo poslal. A ten odkaz! Taká nehanebnosť. No a mňa hneď napadlo, že vydierač by mohol byť vlastne ten stalker, čo ju posledné týždne sledoval. Viete, ako zločinné úmysly niekedy eskalujú. Najprv o nej zistil, čo sa dalo a potom urobil tie fotky. Mala by byť veru opatrnejšia. Mladé ženy si často neuvedomujú, aké dôležité je investovať do kvalitných závesov,“ povedala paní Evička zamyslene.
„No, aj keby to nebol ten vydierač, určite by vám mohol poskytnúť cenné informácie. Keby ste ho našli a poriadne zmáčkli,“ žmurkla Evička.
„O stalkerovi nám slečna Králičková nič nepovedala,“ opýtal sa detektív. „Ako by aj mohla, veď si ho zatiaľ nevšimla. A ja som ju nechcela vydesiť. Vedela som, že v rámci vyšetrovania prídete vypočuť susedov. Tak som na vás počkala,“ usmiala sa Evička.
„Áno, tu mám svoje záznamy. Viete, to je môj tréning pamäti. Okrem hlavolamov a cvičení na papieri mám ešte svoju malú detektívnu hru. Keď nemôžem chodiť vonku, pozorujem našu ulicu a snažím sa zapamätať si, čo najviac detailov. Všimnem si, keď mešká dodávka čerstvej zeleniny, alebo si susedka zabudne v práci šál,“ vysvetľovala ochotne Evička.
„No a keď sa objaví malá záhada, robím si poznámky. Napríklad prečo každý utorok a štvrtok neznámy muž sledoval slečnu Králičkovú na koniec ulice k jógovému štúdiu, hodinu popíjal kávu v kaviarni oproti a potom ju sledoval domov. Hm... Podozrivé, však,“ usmiala sa Evička. „Mimochodom, myslím, že už vtedy ju fotil. Viem to podľa toho, ako mal čudne natočený mobil.“
„To je veľmi zaujímavé. Skúsime pozrieť kamerové záznamy z obchodov na vašej ulici, aby sme získali popis podozrivého. Napadá vás ešte niečo, paní Benešová?“ opýtal sa zdvorilo detektív.
„No, pamätám sa, že stalker má asi meter osemdesiat, okolo 30 rokov, čierne krátke vlasy, mierne napadá na ľavú nohu a na pravom líci má veľké materské znamienko. Mám poznačené aj čo mal na sebe a poznávaciu značku jeho auta. Pomôže vám to?“ opýtala sa paní Evička.
„Áno, paní Benešová, prosím pokračujte. To sú veľmi cenné informácie,“ povedal rýchlo detektív a začal usilovne písať do notesu.
